Písať, maľovať a kresliť bolo jeho životom. Momo Kapor (1937 Sarajevo – 2010 Belehrad), ten neúnavný kronikár Belehradu a večný pútnik, ilustrátor a publicista, žil vlastne perom a preň. Preto za ním i zostalo zo dvadsať románov a zbierok poviedok, no i nezanedbateľné výtvarné dielo. Ten jeho menej známy, maliarsky aspekt priblížila nám i sprítomnila výstava menom Cesty, ktorá sa konala od 11. do 24. septembra v galérii Združenia výtvarných umelcov Srbska v Belehrade. Spoločníčkou otcovej tvorbe na nej bola i dcéra Anna Kaporová (1964 Belehrad) s deviatimi maľbami, ktoré vznikli v posledných troch rokoch. Je autorkou tvoriacou tri desaťročia, za ktorou je približne tridsať samostatných a množstvo kolektívnych výstav v desiatich štátoch.
Na rozdiel od otca, ktorého maliarske zážitky zo zájazdov sú viac náznakové, jej sú skôr konkrétne. Napríklad olejomaľba Golubac (100 x 130 cm), alebo triptych Detail (40 x 130 cm). Obidvoch autorov však spája istá poetika, dosiahnutá dominantnými farbami nenápadnými, ako sú hnedá, prípadne jemná modrá. Z devätnástich obrazov robených rôznymi technikami a s tematikou ciest skutočných alebo imaginárnych, desať sú dielom Momu Kapora a doteraz neboli vystavované. Vznikali v rokoch 1969 až 1980 a akoby vlastne boli stelesnením podstaty jeho umenia, ktoré nám vyrozprávalo už toľko nezabudnuteľných príbehov ceruzkou a štetcom. Do posledného dňa tie uňho šli ruka v ruke.
Oto Filip