Prečo rastliny potrebujú draslík

RASTLINNÁ VÝROBA

Plodiny vyžadujú vyrovnaný prísun nepostrádateľných živín po celú dobu ich rastu. Veľa živín, ktoré rastliny prijímajú, môžeme nájsť v pôde. Často sú tam, ale tieto prítomné živiny sú v nedostatočnom množstve pre udržanie vysokých výnosov jednotlivých plodín. Rastliny potrebujú približne 13 nepostrádateľných minerálnych látok, pričom všetky z nich majú dôležitú úlohu. Pokiaľ niektorá chýba, rast rastlín je nedostatočný a znižuje sa tým aj výnos.

Nedostatok živín sa prejavuje rôznymi symptómami od spomaleného rastu a vývoja rastlín, rôznych farebných zmien až po rôzne deformácie, príp. obmedzený vývin niektorých častí rastlín. Niektoré druhy živín potrebujú rastliny vo väčšom množstve, iné v menšom. Tri hlavné živiny – dusík (N), fosfor (P) a draslík (K) sú potrebné pre širokú škálu rastových procesov.

Draslík je dôležitý takmer pre všetky plodiny a veľmi často je dokonca potrebný vo väčšom množstve než dusík. Reguluje obsah a transport vody v rastlinách. Je kľúčový pre dosiahnutie dobrého výnosu a kvality napr. pri olejninách a cukrovej repe a má zásadný význam pre veľkosť a sfarbenie plodov, obsah štiav, škrobu, bielkovín a cukrov v plodoch. Rastliny ho prijímajú vo forme katiónu K +. Draslík dodávame rastlinám prevažne vo forme koncentrovaných draselných prípravkov: PK či NPK hnojív.

Prvým príznakom nedostatku draslíka vo výžive rastlín je tmavozelené sfarbenie listov s azúrovomodrým odtieňom. Príčinou je nadbytočné nahromadenie dusíka. Sústavný nedostatok výživy rastlín draslíkom pokračuje odumieraním pletív na vrchole listov a po ich okrajoch. Nastáva okrajová nekróza, hnednutie a vysychanie celých listov. Tento jav najčastejšie vidíme na zemiakoch, viniči, jabloni, slivke, čerešni a višni. Listy vädnú a ovísajú aj pri dostatku vody. Rastliny sú menej odolné proti hubovým chorobám a trvalky rýchlejšie vymŕzajú. Kapusta a šalát majú nekvalitné, kypré hlávky. Pri kôstkovinách a škrupovinách sa výrazne znižujú úrody. Podobne tomu je aj pri viniči, ktorý na deficit výživy draslíkom reaguje výrazným poklesom úrody hrozna. Okrem spomenutých rastlín draslomilné sú aj zemiaky, cukrová repa, karfiol, špenát, rebarbora, kel, zeler, paprika, mrkva, cvikla, rajčiak, cínia, petúnia či gladiola.

Ak sme niekoľko rokov do pôdy nedali žiadne viaczložkové alebo organické hnojivá, na ovocných stromoch sa to musí skôr či neskôr prejaviť. Najmä staršie ovocné stromy sú tak zoslabnuté a poškodené chorobami a škodcami, že cez zimné mesiace často namŕzajú a postupne alebo naraz odumierajú. Draslík ovplyvňuje najmä dobré vyzretie dreva a jeho odolnosť proti namŕzaniu. Na jabloniach sa nedostatok draslíka prejavuje hlavne na veľmi kyslých pôdach alebo naopak na pôdach nadbytočne prehnojených vápnikom a horčíkom. Na listoch jabloní je charakteristickým príznakom okrajová spála a hnednutie listov, pričom listy sa skrúcajú a postupne opadávajú. Vrcholové časti letorastov tiež usychajú a zaostávajú v raste. Na viniči sa nedostatok draslíka prejavuje odumieraním okrajov mladších listov. Vnútorné zelené časti listov sú žlté, hnedé a mierne zvlnené. Staršie listy sú hnedofialové, pričom nekrotické listy opadávajú. Odolnosť krov je slabá, a môže dôjsť k postupnému odumieraniu vinohradov.

Ľ. S.