NAMIESTO POZNÁMKY
O rok a čosi nastúpi rok 2015 a chvíle, keď sa budú robiť súvahy o naplnení miléniových rozvojových cieľoch. Je ich osem, prijaté sú na Miléniovom samite OSN v septembri 2000, keď 189 štátov potvrdilo odhodlanie odstrániť extrémnu chudobu, jej príčiny a následky. Pred trinástimi rokmi žilo v takejto chudobe, s menej než jedným dolárom na osobu denne, 1,2 miliardy ľudí.
Osôb, ktoré trú biedu, je v súčasnosti síce o čosi menej, no hladných úst je na planéte stále takmer deväťsto miliónov. Jeden z ôsmich obyvateľov sveta je podvyživený. Teda – skutočne hladných ľudí bez dostatku jedla na aktívny zdravý život, je takmer 850 miliónov. Každoročne umiera hladom viac než dva a pol milióna detí.
Bez dostatku potravín je dvanásť percent svetovej populácie, čo znamená, že sa do roku 2015 podľa všetkého neuskutoční prvý a základný miléniový cieľ: o polovicu zmenšiť počet hladujúcich. Príčin je mnoho: nerovnomerné rozvrhnutie bohatstva, nespravodlivý obchod, obrovské dlhy rozvojových krajín, nepostačujúca a neúčinná pomoc, vojnové a iné konflikty… Asi deväťdesiat percent ľudí, ktorí nemajú základné existenčné podmienky, žijú v rozvojových štátoch, kde je i miera podvýživy takmer pätnásť percent. V Afrike je nedostatočne vyživená jedna z piatich osôb, a veľmi kritický stav je i v južnej Ázii. Na strane druhej, priam zaráža skutočnosť, že až tretina svetových potravín skončí v odpadoch, čo globálne hospodárstvo stojí ročne až 570 miliárd eur.
Okrem väčšieho porozumenia bohatých a vyvinutých, lebo je v celkovom hospodárstve dostatok financií, no nedostatok vôle investovať ich tým správnym smerom, lepších klimatických a iných podmienok, východiskom číslo jeden v boji proti hladu je preferovanie politík podnecujúcich rast poľnohospodárskej výroby. Bez toho extrémna chudoba bude pretrvávať. Kým je tá na svete, ako aj nespravodlivosť a obrovská nerovnosť, nikto z nás nemôže na pokoji odpočívať – odkázal pred rokmi bývalý prezident Juhoafrickej republiky Nelson Mandela. A mal pravdu.
O. F.