pripravila: Ľubica Sýkorová
KTO ROZHODUJE O VÝŠKE ROZPOČTU SPP?
O rozpočte rozhoduje každý rok Rada Európskej únie a Európsky parlament. Tieto výdavky sú zahrnuté do viacročného finančného rámca, aby boli z dlhodobého hľadiska pod kontrolou. Sumy vyčlenené na Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) patria do kapitoly 2 viacročného rámca nazvanej Udržateľný rast – prírodné zdroje. V tejto kapitole finančného rámca je stanovený výdavkový strop pre prvý pilier SPP, do ktorého patria priame platby a opatrenia na podporu trhu. Aj opatrenia na rozvoj vidieka, teda druhý pilier SPP, sa financujú zo sumy, ktorá je vyčlenená rozpočtovej kapitole 2.
ZAOBCHÁDZA SA SO VŠETKÝMI POĽNOHOSPODÁRMI ROVNAKO?
Vzhľadom na doterajší vývoj spoločnej poľnohospodárskej politiky a využívanie tzv. historických referenčných hodnôt sa výška pomoci môže medzi jednotlivými poľnohospodárskymi podnikmi, štátmi či regiónmi značne líšiť. Jedným z hlavných cieľov reformy SPP z júna 2013 je, aby sa v období 2014 – 2020 rozdiely vo výške pomoci medzi jednotlivými členskými štátmi, regiónmi a jednotlivcami znížili. Ide teda o spravodlivejšiu SPP. K zladeniu rozdielov vo výške priamych platieb, ktoré dostávajú poľnohospodári v jednotlivých členských štátoch, dôjde aj na úrovni EÚ. Podľa rozhodnutia z júna 2013 sa rozpočet SPP rozdelí tak, aby do roku 2019 ani jeden členský štát nedostával menej ako 75 % priemeru únie. V rámci jednotlivých štátov alebo regiónov sa znížia rozdiely medzi jednotlivými farmami. Do roku 2019 sa zabezpečí, že platba na hektár nemôže byť nižšia ako 60 % priemeru pomoci v rovnakej administratívnej alebo agronomickej zóne. Členské štáty môžu udeľovať aj vyššiu pomoc na „prvé hektáre“ farmy, čo znamená pomoc malým a stredným podnikom. Pokiaľ ide o nové členské štáty, uplatňovanie systému jednotnej platby na hektár sa bude môcť predĺžiť až do roku 2020.
PODPORUJE SPP MODERNIZÁCIU POĽNOHOSPODÁRSTVA V EÚ?
Áno. Existujú mnohé stimuly na podporu modernizácie, ktoré poľnohospodárom pomáhajú zlepšovať svoje farmy, spracovávať a predávať výrobky a produkovať kvalitnejšie potraviny prostredníctvom využitia udržateľnejších a ekologickejších poľnohospodárskych postupov. Od tohto roku budú k dispozícii aj nové opatrenia na podporu kolektívneho investovania, rozvoja malých fariem, európske partnerstvo pre inovácie v agrosektore zas prispeje k prenosu znalostí v tomto sektore.
(zdroj: www.youtube.com)
JE SPP VYSTAVENÁ PODVODOM?
Podľa údajov Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) v rokoch 2006 – 2010 sa podvody týkali v priemere 0,02 % rozpočtu SPP. V posledných rokoch však Európska únia svoju rozpočtovú kontrolu výrazne sprísnila.
KONTROLUJE SA, ČI SPP PLNÍ SVOJ CIEĽ?
Áno. Efektívnosť SPP sa dôsledne hodnotí. Európska komisia konzultuje so zainteresovanými stranami a občanmi a posudzuje vplyvy vždy pred tým, ako predloží akýkoľvek legislatívny návrh. Takisto si pravidelne zadáva vypracovanie nezávislých štúdií o fungovaní jednotlivých nástrojov SPP a možnostiach na ich zlepšenie.
NAČO SLÚŽIA PRIAME PLATBY?
Priame platby pomáhajú zabezpečiť zachovanie poľnohospodárskej výroby v celej EÚ tým, že poľnohospodárom garantujú určitý minimálny stály príjem. Prispievajú k životaschopnosti fariem z dlhodobého hľadiska a tlmia následky cenových výkyvov. Priame platby predstavujú v priemere 30 % príjmov v poľnohospodárstve v EÚ. V nedávnej minulosti však v súvislosti s krízou tento podiel stúpol až na 60 %, ako tomu bolo v rokoch 2008/2009 napríklad vo Švédsku, Írsku a Dánsku. Priame platby poľnohospodárom sú súčasne aj odmenou za tie aspekty ich práce, ktoré sa síce trhovo nedajú vyjadriť, vytvárajú však verejné statky dôležité pre všetkých Európanov. Podľa reformy z júna 2013 sa 30 % z priamych platieb viaže na dodržiavanie udržateľných poľnohospodárskych postupov s priaznivým vplyvom na kvalitu pôdy, biodiverzitu a celkovo na životné prostredie. K takýmto postupom napríklad patrí diverzifikácia kultúr, udržiavanie trvalých trávnych porastov či udržiavanie ekologických zón v rámci hospodárstiev.
Okrem toho sa tieto priame platby poskytujú len vtedy, ak sa dodržiavajú prísne normy týkajúce sa životného prostredia, bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a rastlín, dobrých životných podmienok zvierat a pôda sa udržiava v dobrom produktívnom stave. Tento prístup sa nazýva „krížové plnenie“. V prípade, že sa tieto pravidlá porušia, môže dôjsť k pozastaveniu platieb a penalizácii.
POMÁHA SPP MLADÝM, ABY SA STALI POĽNOHOSPODÁRMI?
Z dôvodu náročnosti práce a vysokých nákladov pri zakladaní poľnohospodárskych podnikov je v Európe čoraz menej poľnohospodárov. Dnes má 4,5 milióna (30 %) európskych poľnohospodárov viac ako 65 rokov, len 6 % z nich má menej ako 35 rokov. Je potrebné toto povolanie v očiach mladých zatraktívniť, aby oň javili záujem. V SPP sa preto počíta s podporou pri začatí činnosti, aby sa v agrosektore dospelo ku generačnej výmene. Reforma z roku 2013 priniesla nový typ pomoci pre mladých poľnohospodárov, ktorým je 25-percentný príplatok k priamym platbám počas prvých piatich rokov činnosti.