Kooperácia súkromných poľnohospodárskych výrobcov s Poľnohospodárskym družstvom v Aradáči dostala široké rozmery. Takmer každý Aradáčan, vyjmúc naozaj ojedinelých prípadov, kooperuje s družstvom.
Pred pár rokmi situácia bola celkom iná. Družstvo, a zvlášť poľnohospodársky inšpektor, neboli spokojní s kooperantmi. Kooperanti sa nepridržiavali agrominima, siali povedzme svoju pšenicu namiesto niektorej odrody, ktorá zabezpečuje vysoké výnosy, málo sa úhorilo, takže poľnohospodársky inšpektor bol často prinútený vyrieknuť tresty.
Situácia sa však rýchlo menila. Výnosy najviac presvedčili tých, čo nesiali kvalitné semeno a nadostač „nekŕmili“ pôdu umelými hnojivami. Urodilo sa im asi 7 metrických centov pšenice z jedného jutra oproti 20-25 q z jedného jutra, kde bolo zasiate kvalitné semeno a podniknuté agrotechnické opatrenia.
Dôvera sa zvyšovala, takže pre tohtoročnú sejbu podpísali sa zmluvy na 600 hektárov, ktoré sa majú obsiať prevažne Bezostajou. Družstvo bude úverovať výrobu. Pre tie ciele dostali prostriedky z banky, ktoré sú však nedostatočné – činia iba 40.000 dinárov po hektári. Podľa slov agronóma M. Petrovića, táto suma zaokryje iba semeno a 100 kilogramov nitromonkálu. Preto sa družstvo rozhodlo angažovať svoje obratové prostriedky vo výške 20-25 miliónov starých dinárov, z ktorých sa majú zaokryť služby družstva a zaobstarať ostatné potrebné množstvá umelého hnojiva.
Keď ide o vzťah družstva voči kooperantom, boli tu vážne pripomienky (zvlášť skôr) na účet družstva. Súkromný poľnohospodár často musel čakať, kým traktor príde zorať jeho pozemok, lebo bola uprednostená orba na plochách družstva.
Samosprávne práva kooperantov v značnej miere boli obmedzené. Prevažnú väčšinu družstevnej rady tvorili zamestnanci družstva, takže pri hlasovaní niektoré požiadavky kooperantov-členov družstevnej rady z týchto príčin bývali odmietnuté, slovom kooperanti nemohli vplývať na rozhodnutia.
Situácia sa posledne v tomto ohľade zlepšila. Polovicu členov družstevnej rady teraz tvoria kooperanti a druhú polovicu zamestnanci poľnohospodárskeho družstva. Dokonca pracovnú jednotku výrobcov tvorí väčšina kooperantov.
Podľa informácií, ktoré sme dostali v poľnohospodárskom družstve, kooperanti rovnoprávne berú účasť v samospráve ako i členovia družstva. Teda všetci členovia rady majú právo rozhodovať. Avšak kooperanti nerozhodujú pri rozdeľovaní dôchodku. V družstve to vysvetľujú tak, že kooperanti neangažujú svoje prostriedky v družstve, napríklad v nejakej družstevnej sporiteľni. Ak by napríklad, hovoria v družstve, kooperanti pristali podieľať sa i na eventuálnych stratách, ktoré by sa náhodou mohli zjaviť v družstve, v tom prípade by sa mohli zúčastniť i v rozdeľovaní dôchodku.
V družstve majú poznámky, že si výrobcovia načas nezabezpečia, aby sa im konali agrotechnické služby, takže v „špičkovej“ sezóne družstvo nemôže každému výjsť v ústrety. Umelé hnojivo sa taktiež nedostatočne používa. Priemer je 200 kilogramov superfosfátu a 150 kilogramov nitromonkálu po jutre a bolo by treba najmenej 300 kg superfosfátu, 300 kg nitromonkálu a 60 kg káliovej soli.
Kooperanti majú tiež poznámky: družstvo by muselo zväčšiť svoju odbornú službu v pracovnej jednotke kooperácie (bol by potrebný jeden agronóm) a zlepšiť svoj strojový park.
V. Pucovský
(Výber z Hlasu ľudu č. 44,
ktoré vyšlo 28. októbra 1967
v Novom Sade)
vo výbere Kataríny Gažovej