Po voľbách pred dvomi rokmi na povrch politickej hladiny v Srbsku vyplávala pomerne mladá politická strana SNS, ktorá vznikla po rozkole v Srbskej radikálnej strane. Na druhej strane Demokratická strana zažila opravdivý debakel a znovu sa rozštiepila napoly – na DS a NDS. K tomu strany, ktoré pred rokmi vznikli podobným štiepaním DS (DSS a LDP), neprešli cenzus a utratili status parlamentnej strany.
Tak či onak SNS získala veľkú moc, a tým aj popularitu a stala sa lákavou pre mnohých politických zbohatlíkov.
Príklad prvý:
Predseda Obce Sečanj Predrag Milošević-Karasi a kompletná výbornícka skupina DS si začiatkom roka vyzliekla žlté a obliekla modré pokrokárske tričká. Predseda obce vtedy povedal, že týmto chce prispieť k zvýšeniu životnej úrovne v tejto chudobnej stredobanátskej obci. A že by to predtým nechcel? Podpredseda SNS Goran Knežević vyhlásil, že táto strana preberie zodpovednosť za verejné práce v obci. Zabudol však na skutočnosť, že verejné práce budú naďalej mať na starosti tí istí ľudia, ibaže sú teraz „modrí“ a nie „žltí“. K tomu treba vedieť i to, že vo voľbách DS získala až 13 z 25 mandátov v Zhromaždení obce a SNS iba 5. Voliči sa teda vyjadrili, že chcú, aby ich aj ďalej viedol Karasi demokrat, a nie Karasi pokrokár.
Príklad druhý:
V susednej Obci Plandište po voľbách všetky strany v Zhromaždení obce (DS, SNS, LDP, LSV, SPS) obrátili chrbát dovtedajšiemu predsedovi Zoranovi Vorkapićovi, ktorý sa so svojou skupinou občanov pripojil URS. Dokonca aj kandidát na predsedu obce Milan Selaković s tým cieľom pred voľbami prešiel do DS. Je to v podstate v poriadku, ibaže len čo stúpla popularita SNS, predseda a podpredseda obce Endré Szabo (LSV) prešli do SNS, lebo je to vraj v záujme obce. K tomu aj dvaja výborníci LSV prestúpili do SNS, resp. PUPS, a tak občania, ktorí chceli, aby ich v obci zastupovala práve LSV, zostali bez vplyvu.
Príklad tretí:
Keď preberala moc v Zreňanine, koalícia SNS – SPS mala tesnú nadpolovičnú väčšinu. Dnes je tá väčšina, ako sa tomu povie komótna, lebo sa jej medzičasom pripojili viacerí opoziční výborníci, medzi nimi aj z radov radikálov, ktorí donedávna pokrokárov považovali za svojich najväčších politických nepriateľov. Nuž a na poslednom zasadnutí Zhromaždenia mesta do čelných funkcií sú zvolení ľudia, ktorí v posledných voľbách prehrali. Primátor Čedomir Janjić do SNS prešiel z DSS a jeho zástupca Saša Santovac bol horlivým radikálom, ktorý s veľkým zápalom kritizoval vládnucu SNS.
Príklad štvrtý, ale nie aj posledný:
Osobitným prípadom sú najnovšie vrenia v Zhromaždení AP Vojvodiny. Tvrdiac, že v posledných parlamentných voľbách vládnuca koalícia v APV utratila legitimitu, SNS sa snaží stoj čo stoj dostať k moci. Je síce pravda, že pokrokári aj vo Vojvodine dostali najviac hlasov. Hlasovalo sa však za republikových, a nie za pokrajinských poslancov, takže nikto nemôže ručiť, že by Vojvodinčania rovnako hlasovali aj na pokrajinských voľbách, a preto fráza o tom, že sa volebná mienka voličov zmenila, jednoducho nesedí. To možno preveriť len a len vo voľbách. Iná je však vec, či aktuálna pokrajinská moc robí dobre alebo nie. Tvrdenia o zneužitiach treba však dokázať prostredníctvom patričných orgánov. Ak sa dokáže, že niekto zneužíval svoje postavenie, pravdaže, musí aj zodpovedať.
Niekto možno povie, že to je politika, a tá vždy bola špinavá. Je tomu tak, ale pravdepodobne to je politika srbským spôsobom. Prelety zo strany do strany počas mandátu a menenie volebnej vôle občanov je pravdepodobne náš výmysel. Je priam neuveriteľné, že ľudia, ktorí sa zaoberajú politikou, svoje politické presvedčenia (ak ich vôbec majú) zmenia za noc o 180 stupňov. Je však verejným tajomstvom, že za každým politickým transferom, rovnako ako aj vo futbale, stojí nejaký predbežný dohovor a finančný alebo pracovný aranžmán.
Vladimír Hudec