Pavučina príbuzenstva

POHĽADY Z BRATISLAVY NA SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ

Koľké bohatstvo opatruje si národ slovenský za hranicami? Nuž, takmer dva milióny. To je práve toľko, čo Slovákov žijúcich za hranicou nášho štátu. Každý jeden z nich od Chicaga až po Kovačicu má svoje korene v krajinke pod Tatrami, v žilách mu prúdi krv Svätoplukova, myseľ mu osviežujú vody Dunaja a do výšin medzinárodných ťahá ho výsosť Kriváňa.

Krajania žijúci za hranicami Slovenska vedia o svojej „domovine“ veľa. Spýtame sa však opačne: Koľko toho vedia Slováci žijúci na Slovensku o krajanoch? Krajanská kultúra je na Slovensku čoraz známejšia. Kráčame starými uličkami Bratislavy. Prichádzajúc na Hviezdoslavovo námestie, pristavujeme sa pri mladom informatikovi. Práve siaha po starších knihách, umiestnených len tak v knihovničkách uprostred námestia. Richard Uváčik z Bratislavy pobudol pol roka na Erazme vo Fínsku. Hoci tam stretol zopár Slovákov, viac sa snažil v novom prostredí vytvoriť vzťahy so študentmi z iných krajín. „Nedávno som sa dozvedel, že jednou z úspešných autoriek vo Fínsku je aj Slovenka, korá napísala knihu o svojom príchode do krajiny tisícich jazier,“ rozpomína sa Richard.

Ďalšia Bratislavčanka, Andrea Dingová, sa stretla zas s tým, že slovenská autorka žijúca v Nórsku píše v nórčine. Andreine skúsenosti s krajanmi sú pozitívne: „Keď sme prichádzali do cudziny, vždy sa o nás niekto z tamojších Slovákov ochotne postaral. Je jednoduchšie kráčať po vyšliapaných chodníčkoch.“ V debate sa dostávame aj k tomu, že Slováci, ktorí prišli na Slovensko z iných štátov, si tu vydávajú svoje periodiká. „Len zriedka ich nájdete v novinových stánkoch, ale k mnohým sa dá dostať v inštitútoch či na zastupiteľstvách,“ ozrejmuje Jozef Bytčánek a dodáva: „V Bratislave sú mnohé zahraničné kultúrne i diplomatické inštitúcie, kde sa cudzinci stretávajú. Podobne sa stretávajú aj krajania žijúci v cudzine.“ Podľa jeho slov rodinné vzťahy medzi krajanmi, napríklad v Rakúsku, a Slovákmi na Slovensku sa v tomto období začínajú obnovovať.

Svojich príbuzných v Nadlaku navštevuje raz do roka aj Tomáš Janečko, aby spoznal rodisko otca a starých rodičov. O zvykoch na Dolnej zemi toho nevie až tak veľa, hoci na vlastnej koži ruch roviny spoznal. „Ako chlapec som účinkoval so súborom aj v Báčskom Petrovci. Na Dolnej zemi sa udržiavajú i zvyky, ktoré sú už na Slovensku zabudnuté,“ premýšľa nahlas. Našťastie, krajania Slováci, ktorí sa rozhodli žiť na Slovensku, sa tu stretávajú na krajanských akciách.

Uvažujúc o tom, ako priblížiť Slovensko krajanom, spomeňme, že v poslednom čase sa na internetových portáloch objavujú zaujímavé videá o krajine pod Tatrami. V opačnom garde Slováci z rôznych kútov sveta môžu využiť virtuálne siete na propagáciu svojich kultúrnych i prírodných krás. Mať dva domovy – či už naozaj alebo aspoň v srdci – má veľkú cenu. Tak čo myslíte, platí: byť krajanom znamená byť dvakrát Slovákom?

Monika Necpálová