Aj keď je vlnenie celkového obrazu, ktorým vnímame Európsku úniu v posledných mesiacoch, evidentné, iste postoje sa predsa vyznačujú stálosťou.
Vzťahujú sa predovšetkým na reformy, ktoré máme zdolať. Je vskutku potešiteľné, že na otázku: Či reformy, nevyhnutné pre vstup do EÚ treba podľa vášho názoru uskutočňovať preto, lebo ide o spĺňanie podmienok kladených úniou, alebo ich treba uplatňovať, aj keby to EÚ nekládla ako podmienku, kvôli vzniku lepšieho Srbska a nás samotných? obrovská väčšina anketovaných, až 67 percent, odpovedala, že ich treba realizovať bez ohľadu na Európsku úniu. Čiže v záujme vzniku lepšieho Srbska. Jedenásť percent anketovaných bolo toho názoru, že zmeny treba uskutočňovať v prvom rade preto, že ide o plnenie podmienok vstupu do únie, kým si päť percent myslí, že takéto reformy vôbec netreba realizovať. Sedemnásť percent opýtaných sa na konto uvedenej otázky vyjadrilo, že buď to nevie alebo nemá názor na to.
V oblasti záujmu o Európsku úniu si tiež možno všimnúť zaujímavé odpovede. Tak na otázku: Je vám známe, aký je terajší status našej krajiny v rokovaniach o pristúpení Európskej únii? tridsaťosem percent anketovaných správne odpovedalo, že prebiehajú rokovania o členstvu Srbska v únii. Najzastúpenejšia odpoveď, so 42 percentami, bola, že sa Srbsko už stalo kandidátom na členstvo v Európskej únii, kým každý piaty opýtaný buď nevedel, alebo odmietol odpovedať na nastolenú otázku.
Dokladom toho, že sa treba oveľa serióznejšie angažovať na rozšírení poznatkov o únii, je i kvantita a štruktúra odpovedí na ďalšiu otázku, ktorá znela: Počuli ste o niektorom projekte financovanom z fondov EÚ? Len každý štvrtý opýtaný, teda dvadsaťpäť percent, vie o akomsi z uvedených projektov. Najväčší počet z nich, takmer polovica alebo presnejšie štyridsaťpäť percent uvádza, že ide o environmentálne projekty. Na druhej pozícii sú tie, ktoré sa týkajú spoločenského rozvoja (tridsať percent), na treťom mieste projekty v oblasti energetiky (čosi viac ako dvadsať percent).
Nasleduje poľnohospodárstvo s osemnástimi, rozvoj súkromného úseku so šestnástimi, justícia a vnútorné veci so štrnástimi, ako i reforma verejnej administratívy, tiež so štrnástimi percentami. O projektoch v oblasti cezhraničnej spolupráce počulo jedenásť, kým o tých v oblasti prepravy päť percent anketovaných.
Oto Filip