BÁČSKY PETROVEC: Močidlá horia, otravujú občanov

HORÚCI A VLEKLÝ PROBLÉM PETROVČANOV

Nielen v poslednom čase, ale už dlhšiu dobu problém skládky v Petrovci rastie. A to nielen z toho dôvodu, že Obec Báčsky Petrovec k tomuto vleklému problému pristupuje ľahostajne.

V letných mesiacoch sa stupňuje aj tým, že takmer každodenne na skládke za osadou vzbĺkne oheň a  gumy, plasty a ktovie čo ešte horí po celé noci. Keď je nízky tlak, dym sa dostane do osady až k ľudským príbytkom. Mnohí nesmú ani otvoriť okná a vetrať izby, lebo ich dusí dym a pach. Niet pochýb o tom, že výpary z plastov sú škodlivé pre ľudí a iné živé bytosti.

Aj do našej redakcie sme dostali listy občanov, ktorí sa sťažujú, že horí depónia odpadu a smrdí horiaca plastika.

Ľudia sa otravujú toxickými výparmi zo skládky, ktorú v Petrovci volajú Močidlá. Mnohí sa ponosujú, že situácia je čoraz horšia a v posledných dvoch rokoch až neznesiteľná. Údajne volali aj policajtov, hasičov, vedenie obecnej samosprávy, ale tí ich vraj len oblafli nesplnenými sľubmi. Petrovčania, ako počuť, sa začínajú sami organizovať a pre nedostatok ochoty riešiť tento pálčivý problém, spoločne sa chystajú najať advokátov a zažalovať lokálnu samosprávu.

Miestnu petrovskú depóniu spravuje Verejný komunálny podnik Progres. Preto sme oslovili riaditeľa Vladimíra Turana, ktorý nám odpovedal na otázky týkajúce sa problému lokálnej skládky.

– Na zasadnutí Miestneho spoločenstva sme tiež rozoberali problém trvalého riešenia problému depónie, ktorého sa občania dožadovali. Hovorili sme aj o tom, či by sa nedalo postaviť strážnika, aby neprichádzalo k uvedeným problémom.

– V súčasnosti petrovskú depóniu nemožno ani označiť za skládku. Je to obyčajné smetisko a podobá sa skôr na divokú depóniu než na miesto organizovaného odkladania odpadu. My ako Progres sa snažíme odpad zatlačiť čím ďalej. Chodí tam buldozér, stláča to, aby bolo čím menej priestoru na vzplanutie ohňa.

– Strážnika v tejto chvíli dať tam nemôžeme, lebo by nemal žiadne právomoci. Kýmkoľvek depónia nebude ohradená a my ako komunálny podnik nebudeme môcť kontrolovať, či občania vlečky s odpadom vysýpajú tam, kde sa im povie, my máme ruky zviazané. Kým si naši zamestnanci buldozérom robia cestu a priechod, aby mohli čím ďalej vysypať odpad a o tri – štyri dni je tá cesta zahrabaná najrozličnejším odpadom, aj takým, ktorý tam nepatrí, ako sú kusy betónu, zemina a stavebný odpad, zatiaľ to nebude lepšie.

– Na Močidlá patrí len komunálny odpad.  Neraz je nemožné kamiónmi sa dostať ďalej a musíme intervenovať. V tejto chvíli, keď je ten priestor otvorený, keď je depónia spolovice načierno, občania nedbajú a aj sami vplývajú na to, že tam vznikajú situácie, ktoré nám strpčujú život.

– Keď ide o vzplanutie ohňa, kto ho zapáli, nemôžem povedať. Stalo sa, že pri veľkých horúčavách sa oheň aj sám vznietil. Údajne to robia osoby, ktoré chodia na depóniu a zbierajú staré železo. Nie je problém, keď na povrchu zhorí papier, ale vtedy, keď oheň zachytí hlbšie vrstvy. Na smetisku obec dala vyvŕtať studňu a kúpila aj pumpu. Viackrát sa aj takto intervenovalo a oheň sa zahasil. Žiaľ, v noci sa tam nemôžeme dostať. Je to dočasné riešenie, lebo dnes oheň uhasíme a zajtra ho niekto zase môže zapáliť. Najhoršie je to, keď horí nad ránom alebo v noci. Osvetlenie tam nejestvuje a môžeme si len dosekať pneumatiky na strojoch.

– O tom, že ide o veľký problém, som sa presvedčil aj sám a ospravedlňujem sa občanom. Tak ako zavadzia iným, zavadzia aj mne, keď na ránom pocítim, že zapácha a utekám zavrieť okná. Vedomý som si problému a trvalé riešenie vidím iba v sanácii depónie.

– Projekt sanácie petrovskej a kulpínskej depónie jestvuje. Ním je určené všetko, čo treba podniknúť, vrátane jej ohradenia. Súhlas sme dostali aj z pokrajiny, jedine chybujú peniaze na realizáciu. Z prostriedkov v hodnote 300 dinárov na domácnosť, ktoré Progres vyberá za organizovaný odvoz odpadu raz do týždňa, nedočahuje ani na základné trovy.

– Keď sa skládka upraví, budeme ju môcť primerane spravovať, a potom, v prípade, že to nebudeme robiť svedomite, občania nám môžu právom vytýkať.

Jaroslav Čiep