EUROKOMPAS 2014: Pretrvávajúci model

24.sep 2014

Na otázku Ako vy vidíte budúcnosť Európskej únie? každý piaty opýtaný (presne 20 percent) odpovedá, že táto v budúcnosti narazí na ešte väčšie problémy a pravdepodobne a skôr sa celkom uzavrie, možno aj rozpadne. Čiže podľa nich by nebolo treba rátať s jej ďalším rozširovaním a silnením. Približne dvadsaťsedem percent respondentov si myslí, že únia pravdepodobne dokáže zdolať súčasné problémy, no pritom sa bude čoraz viac uzatvárať, tým i čoraz ťažšie priberať nových členov. Jedenásť percent odpovedí smeruje k tomu, že únia síce prekoná dnešné problémy. No bude to za cenu jej zmien, takže nám členstvo v nej nebude v budúcnosti znamenať to isté, čo dnes. To, že Európska únia zdolá dnešné problémy, bude sa ďalej šíriť a pred ňou je dobrá budúcnosť, myslí si osemnásť percent anketovaných. Takmer každý štvrtý opýtaný (24 percent) buď nevie alebo nemá postoj k tomu, aká bude budúcnosť EÚ.

Dosť nejasností a dilem naďalej existuje u občanov, aj keď ide o to, kto sú najväčší donátori a aký je skutočný obraz rozvojovej pomoci, ktorú Srbsko dostávalo a dostáva zo zahraničia od roku 2000. Mnohí sa nazdávajú, že prím v tomto hrá Rusko, iní uvádzajú niektoré iné štáty. Skutočná situácia je však takáto: Európska únia a jej členské štáty sa takmer troma štvrtinami (73,62 percenta) podieľajú na realizovanej nenávratnej rozvojovej pomoci Srbsku v období 2000 – 2013. Na druhom mieste sú USA s približne trinástimi percentami. Nasleduje Nemecko, Švédsko, Taliansko, Nórsko, Švajčiarsko

Spravidla je poslednou alebo aspoň jednou z posledných otázka znejúca takto: Ak by ste mohli zvoliť model budovania krajiny, v ktorej by ste chceli žiť, model ktorej z uvedených krajín by ste vy osobne zvolili pre Srbsko? V zozname je deväť štátov, z ktorých je najobľúbenejší, a to už dlhšie ako pretrvávajúci a najlepší model Švajčiarsko. Teda dvadsaťšesť percent našich občanov by najradšej žilo v Srbsku podobajúcom sa uvedenej krajine, kým by devätnásť percent respondentov najradšej uprednostnilo nemecký model. Na treťom mieste je Nórsko so štrnástimi percentami podpory, na štvrtom Rusko s dvanásťpercentnou podporou. Japonsko má päť percent podpory, Spojené štátyČína po dve percentá. Brazília má jedno, kým Poľsko necelé percento podpory. Každému dvadsiatemu anketovanému sa žiaden z ponúknutých modelov nepozdáva. Až pätnásť percent opýtaných nevie, ktorú krajinu by si najradšej zvolilo ako žiaduci model budovania vlastnej.

Oto Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs