Pestovanie biozeleniny

EKOLOGICKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

Ekologické poľnohospodárstvo je systém, ktorý sa snaží poskytnúť spotrebiteľom potraviny so sviežou, chutnou a autentickou chuťou a zároveň rešpektuje prírodné životné cykly. Pestovanie biozeleniny v súlade s pravidlami nie je vôbec jednoduché, ale určite stojí za vyskúšanie. Zdravšia zelenina za trochu úsilia určite stojí.

Pestovanie plodín týmto spôsobom je oveľa náročnejšie ako pestovanie klasicky. Nestačí len kúpiť si bioosivá a zasiať. Aby bola biozelenina  naozaj kvalitná, treba dodržiavať všetky zásady biopoľnohospodárstva – vyhnúť sa hnojeniu umelými hnojivami a nepoužívať chemické prípravky v boji proti chorobám a škodcom.

Výsev bioosiva je len začiatok dlhého procesu pestovania v súlade s princípmi ekologického poľnohospodárstva. Ako sme už spomenuli, hlavnou zásadou je vyhnúť sa používaniu pesticídov a ďalších chemických preparátov v celej záhrade, pretože chemický postrek okolitej vegetácie negatívne zasiahne aj bioplodiny.

Základom úspechu je poskytnúť rastlinám čo najlepšie podmienky pre ich rast. Ide najmä o dostatok slnečného žiarenia, humóznu pôdu, dostatočnú zálievku. Vždy musíme myslieť na  požiadavky konkrétnych rastlín. Ideálna je druhová pestrosť biozáhrady. Z pôdy sa potom tak rýchlo nevyčerpajú živiny a striedaním plodín na záhonoch možno predísť šíreniu chorôb a škodcov.

V biozáhrade vedľa seba pestujeme rastliny, ktoré nie sú príbuzné a majú rozdielne nároky na živiny. Ak je to možné, každoročne by sme mali striedať stanovisko jednotlivých plodín. Rastliny sa nám za to odvďačia kvalitnejšou úrodou. Aj napriek pravidelnému striedaniu plodín dochádza k odčerpávaniu živín z pôdy. V biopoľnohospodárstve sa živiny do pôdy dodávajú predovšetkým kvalitným, vyzretým kompostom. Použiť možno aj zelené hnojenie. Táto metóda je veľmi jednoduchá – po zbere zeleniny sa na záhon vysievajú bôbovité rastliny (hrach, vika), ktoré po vyrastení zapracujeme do pôdy. Bôbovité rastliny sú prospešné, pretože hľuzkotvorné baktérie na ich koreňoch viažu dusík. V súlade s princípmi biopoľnohospodárstva je aj použitie maštaľného hnoja.

Aj v bioporaste sa občas vyskytnú buriny. V normálnom množstve sú prospešné, pretože zvyšujú druhovú pestrosť porastu, čím priaznivo podporujú výskyt žiaducich organizmov. Prevenciou proti chorobám a škodcom je výber odolných a osvedčených odrôd, používanie netkanej textílie, využívanie vzájomného vplyvu rastlín (napr. pestovanie mrkvy a cibule vedľa seba). Škodcu môžeme odlákať napríklad pomocou aromatických bylín vysadených v blízkosti záhonov. Osvedčila sa levanduľa aj saturejka. Svoju prácu pri ochrane pred škodcami odvedú aj hmyzí pomocníci – mravce, lienky…

Na pestovanie biozeleniny musíme použiť bioosivo, ktoré pochádza z ekologického poľnohospodárstva bez používania chémie.

Bioosivo sú chemicky neošetrené semená pestované v šetrných podmienkach. Nevýhodou týchto semien je ich kratšia trvanlivosť. Ďalšou nespornou výhodou bioosiva je istota, že nebolo geneticky modifikované. Z geneticky modifikovaného osiva navyše nemožno získať vlastné semená.  Ponuka bioosiva nie je taká široká, pretože v biokvalite sú pestované iba veľmi odolné odrody, ktoré prežijú aj bez chémie. Osvedčilo sa pestovanie tradičných odrôd, ktoré sú v súlade s prírodou.

Hlavným prínosom bioosiva je nepoužívanie chemikálií a rakovinotvorných pesticídov, preto je dopestovaná zelenina pre ľudský organizmus oveľa zdravšia. Pestovanie bez chemických preparátov je šetrné k prírode, teda výsevom bioosiva urobíme dobrý skutok aj pre našu planétu. To isté platí aj o genetickej modifikácii, ktorá u týchto osív nie je dovolená.

Nevýhodou bioosiva je jeho kratšia trvanlivosť, pretože nebolo ošetrené chemickými prípravkami. Sortiment týchto osív je obmedzenejší, pestujú sa iba tradičné overené a veľmi odolné odrody. Pestovanie rastlín z bioosiva je náročnejšie, pretože výsev má zmysel iba v prípade, že ho budeme pestovať v súlade so zásadami biopoľnohospodárstva. Dopestovaná biozelenina možno bude o niečo menšia a nepravidelného tvaru, no určite oveľa zdravšia ako tá zo supermarketu.

Ľubica Sýkorová