Maliar sa najčastejšie zameriava na perspektívu, karikaturista na detail. Maľba zvyčajne má logický začiatok a koniec, karikatúra zase viac trvá na parciálnom, na náznaku. Maľba je neraz dokonalá, karikatúra zase údajne nezručná, nedopovedaná, nezriadená. Na rozdiel od výtvarného diela, karikatúra je spravidla spätá s časom, v ktorom vzniká, či je už politická, filozofická, umelecká, portrétna…
Mnohé úvahy tohto druhu sa roja v myšlienkach pri pohľade na karikatúry, ako aj inštalácie Zorana Jovanovića, vystavené v galérii Kultúrneho strediska Nového Sadu od 9. do 18. januára. O belehradskom karikaturistovi treba v prvom rade povedať, že sú už celé štvrťstoročie jeho humoristické kresby, tiež inštalácie, mapy, knihy či výstavy, ako aj dennodenné pôsobenie v novinách, špecifickým denníkom súčasnosti. Tu úmyselne nie je označenie našej, keďže sú jeho práce tematicky skôr univerzálne než lokálne.
Ako mimoriadne zručný kresliar, Jovanović zámerne len asketicky používa farby. Dosahuje tým výraznejší dopad jeho vizuálnych metafor, obsahujúcich viac vrstiev významov a sugescií. Na to je tu i účinná a jednoduchá štylizácia, kresba zbavená akýchkoľvek zbytočných ozdôb a skrášľovaní. Vzhľadom na túto dobu a časy, ktoré žijeme, nie div, že je jednou z obľúbených tém Zorana Jovanovića vojna ako námet, rámec, symbol situácií a chvíľ, v ktorých výrazné postavenie majú násilie, zlo, hlúposť, pokrytectvo, manipulovanie s pravdou. Jovanović si často všíma aj všadeprítomné deľby mnohorakého druhu, od tých ľudských po spoločenské, bez ktorých sa táto doba tiež neobíde.
V beztak dosť depresívnom mesiaci, akým vie byť január, dobre je, že sa novosadské Kultúrne stredisko rozhodlo spestriť nám ho, azda nás i trochu naladiť takouto výstavou. A že je ten pravý výber dielo autora Jovanovića, lebo nám stále, ako všadeprítomné oko, pripomína, že na dni, ktoré krájame, vplývame aj my. Alebo i to, že sa treba vedieť poučiť z chýb iných.
Oto Filip