Otec, omláťte cirok!

Netreba vôbec pochybovať, že sa Selenčania nezriekajú tradičnej produkcie ciroku. Svedčia o tom stovky jutár tejto priemyselnej rastliny každoročne v selenčskom chotári a ešte viac hádam desiatky dielní, svojráznych malých tovární na výrobu metiel v Selenči.

Medzi tých, ktorí už štyridsať rokov pestujú cirok, patrí aj Ján Vala, dnes sedemdesiatročný poľnohospodár. Vlastní necelých 10 hektárov pôdy, na ktorých pestuje cirok, sóju, kukuricu… Pšenica už niekoľko rokov nerastie na jeho pozemku. Prečo?

„Raz sa ma niekdajší známy selenčský agronóm Jozef Gašparovský-Jojo spýtal, či sa bojím hladu, že nebudem mať chlieb, keď stále pestujem pšenicu. Toto, ale aj nie najlepšie výnosy a vždy nízka cena ma odradili od najvýznamnejšej zrnoviny. Osevný postup dodržiavam sejbou sóje, čo je výhodné aj na čistenie pôdy od buriny,“ vysvetlil nám na začiatok Ján Vala, a potom nás odviedol do rodičovského domu svojej manželky Anny.

Bola pekná, slnečná marcová sobota. Na dvore starého domu opravdivý hurhaj. Dobre zohratá partia ľudí na špeciálnom stroji mlátila vlaňajší cirok rodiny Valovej. Jeden robotník šikovne rozväzoval snopy, druhý metlinami „kŕmil“ nenásytnú mláťačku, tretí ich pozbavené semena na druhom konci odberal z koryta, viazal do snopov a odkladal ku vlečke. Mláťačka jednotvárne hučala, cirokový prach sa kúdolil na celom dvore ako dym, štípal v očiach, na tvári, nezahalených častiach tela…

Ján Vala dozeral na robotu, občas pomohol odhodiť snop omláteného ciroku a vyprával nám ďalej:

„Cirok spravidla mlátime na jar, lebo je to aj cenovo výhodnejšie. Predávame ho dcére Anne, ktorá spolu s manželom Michalom vlastní dielňu na výrobu metiel. Keď im treba surovina, príde k nám a povie: Otec, mláťte cirok! O cene sa veľmi nerozprávame, ani sa nejednáme…“

„Nakoniec to dopadne dobre, tak pre rodičov, ako aj nás,“ dodala neďaleko stojaca dcéra Anna Provodovská.

Kým boli mladší, Valovci pestovali omnoho viac ciroku – až 10 jutár. Nezriedka ho na sklade držali aj 2 – 3 roky a predávali len vtedy, keď im cena vyhovovala. Robotníkov na zber v jeseň vozievali z Báča a Ratkova. Vlani mali domácich, Selenčanov, ktorí im jednu časť z necelých troch hektárov metliny zrezali rýchlo a načas. Neskoršie začali s robotou otáľať, celý týždeň, aj dlhšie, takže ku koncu niekoľko dní zrezávali metliny sami Anna a Ján Valovci. V posledných rokoch do Selenče chodia robiť s cirokom skupiny robotníkov z Bečeja, ale ich je ťažko dostať pre dosť veľké plochy tejto priemyselnej rastliny v selenčskom chotári. Omlátené zrno J. Vala predáva priekupníkom, ktorí ním pravdepodobne zásobujú výrobne dobytčích krmív.

Aj tejto jari si Valovci už chystajú sejačku na novú sejbu. Čakajú len až sa vyčasí, oteplie, pôda uschne:

„Cirok pestovať budem, nechcem sa zrieknuť dlhoročnej tradície. Plochy predsa zmenším asi o polovicu a cirokom obsejem poldruhahektárovú plochu. Tak dcéra pre svoju výrobu metiel dostane menej suroviny odo mňa. Prenechávam to jej a synovi, ktorí budú pestovať cirok na omnoho väčších plochách.“

 Juraj Pucovský