K 160. VÝROČIU NARODENIA ALBERTA MARTIŠA
Albert Martiš bol ľudovýchovný pracovník, spisovateľ, publicista, prekladateľ, národný buditeľ. Narodil sa 20. apríla 1855 a mal dvoch súrodencov. Po skončení ľudovej školy v rodisku navštevoval srbské gymnázium v Novom Sade, vo Vrbase a učiteľskú školu v Prešove.
Albert Martiš strávil štyridsať rokov plodnej, ale ťažkej osvetovej a národnobuditeľskej práce v Padine. V tamojšej obecnej škole pôsobil ako učiteľ v rokoch 1877 – 1895, kde rozvíjal bohatú ľudovýchovnú činnosť a o svojom príchode do Padiny a ľuďoch v tejto slovenskej osade písal v roku 1900: „Príduc pred 25 rokmi do Padiny, našiel som tu ľud zdravý a pekne urastený, pomerne múdrejší ako inde, lebo v bývalej Vojenskej hranici trvala škola od 1. októbra do budúceho roku do 20. augusta a či do Štefana kráľa. Do školy muselo chodiť každé dieťa bez výnimky. Generál navštíviac obec, zastal vždy pred školou, poobzeral si ju, poriadneho učiteľa pochválil, ak však nejaký neriad našiel, beda tomu, kto ten neriad zapríčinil. Nie je div tedy, že náš ľud tu na hranici bol vzdelanejší ako inde, kde sa chodilo len štyri mesiace do školy a učiteľ bol zle platený, bez všetkých školských pomôcok. Dobrobyt sa zračil ľuďom z tváre, ktorá bola veselá, červená…“
Dedina a jej obyvatelia sa Martišovi zapáčili, a preto sa hneď pustil s veľkým nadšením do rôznych kultúrnych a hospodárskych podujatí, kde sa zasadzoval o pozdvihovanie ľudu. Padinčanom čítal z Národných novín, poučoval ich, učil slovenským piesňam. Roku 1880 založil čitáreň. Prispieval do viacerých slovenských a srbských novín a časopisov (Národné noviny, Slovenské pohľady, Dolnozemský Slovák, Brankovo kolo a iné). Prekladal diela srbských autorov do slovenčiny, ale prezentoval sa aj vlastnou prózou, a to najmä v časopisoch, ako aj pokusmi o divadelné hry. V Dolnozemskom Slovákovi, v rubrike Dopisy, pravidelne informoval čitateľov o celom priebehu povestného Kovačického procesu (1904 – 1910) a článkami budil národné povedomie ľudu. Bol jedným z najplodnejších dopisovateľov z Banátu.
Jeho prózy zo života Slovákov na Dolnej zemi vyšli knižne až po jeho smrti (Statočnosť… na večnosť, Na rozcestí, Hriechy mladosti a iné rozprávky). V roku 1937 vyšli jeho spomienkové črty Pamäti dolnozemského buditeľa a kniha Autobiografické črty a poviedky (1996). Bol zakladateľom prvého peňažného ústavu v Padine – Vzájomnej pomocnice, priekopníkom chmeliarstva, kde za svoje výsledky v pestovaní chmeľu bol odmenený na svetových výstavách.
Albert Martiš zomrel v ťažkých rokoch 19. septembra 1918 v Padine, kde sa tragicky – hladom trpené skončili jeho posledné dni.
Anička Chalupová
Hoci premiéra divadelného predstavenia Miloša Nikolića Kováči v podaní Slovenského divadla VHV Stará Pazova, ktoré pôsobí pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, v réžii Alexandra Baka bola pred tromi rokmi, táto inscenácia stále aktívne žije....
Čítaj viacDetailsNovú výstavnú sezónu v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove včera večer otvorili vernisážou Minúta prvá, čím odštartovala nová umelecká sezóna. Svoje diela na nej predstavuje akademická maliarka Emilija Rakićová z Belehradu. Emilija Rakićová po...
Čítaj viacDetailsPodľa informácie Jozefa Schwarza pripravujú petržalskí matičiari a Spolok Slovákov z Juhoslávie v spolupráci s Krajanským múzeom Matice slovenskej na 24. septembra v Dome Matice slovenskej v Bratislave spomienkové podujatie venované Jozefovi...
Čítaj viacDetailsV nedeľu 13. septembra sa na letnom javisku, ktoré sa nachádza na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici, uskutočnil 19. ročník Detskej svadby. Podujatie, ktoré pred viac ako dvoma desaťročiami v Kovačici zorganizoval...
Čítaj viacDetails
