Vydavateľstvo Hlasu ľudu z Nového Sadu a Slovenské vydavateľské centrum (SVC) z Báčskeho Petrovca vyzývajú našich spisovateľov, aby rukopisy svojich budúcich kníh, ktoré by chceli v ňom vydať v roku 2016, dostavili do našich vydavateľstiev najneskôr do 1. septembra 2015, lebo v opačnom prípade ich nebudeme môcť zaradiť do vydavateľského plánu pre nasledujúci rok.
Rukopis knihy bude treba zaslať do HĽ a SVC rovnako na cédečku (vysádzaný v programe Word), ako aj na papieri v dvoch exemplároch. Rukopis musí byť kompletný, s očíslovanými stranami, s definitívnymi názvami textov a jednotlivých svojich častí (cyklov), s primeranými podpismi pod fotografiami i obrázkami, s menami autorov fotografií, kresieb a umeleckých obrazov, ak ich mená sú vôbec známe (toto v prípade, že kniha bude ilustrovaná), s obsahom a s definitívnym názvom knihy, ktorý sa neskôr už nebude môcť zmeniť.
Citáty treba uvádzať iba v úvodzovkách („“), nie v kurzíve, nie vo fete a nie podčiarkované. Akže sa zjaví citát v citáte, treba ho označovať malými úvodzovkami (‚‘). Citácie musia byť vieryhodné, lebo v redakcii ich už viac nikto nebude porovnávať s originálmi (v prípade nepresného citátu, autor sa zaň bude sám zodpovedať). Pri citovaní veršov v prozaickom texte verše od seba treba oddeľovať šikmými zátvorkami (/) s medzerami pred i po zátvorke. Pri citovaní celých básní alebo ich fragmentov v podobe veršov v prozaickom texte, verše treba uvádzať v kurzíve.
Dialógy v poviedkach a románoch treba klásť do stredne dlhých pomlčok (–, nie -, a nie —), nie do úvodzoviek („“), nie do kurzívu, nie do fetu a nie podčiarkované. Do úvodzoviek alebo do kurzívu možno umiestňovať myšlienky hrdinov, ale potom v celej knižke rovnako.
Do úvodzoviek treba umiestňovať nespisovné a ironicky použité slová, zatiaľ čo cudzie treba dávať do kurzívu. Názvy kníh a rôznych iných textov, názvy filmov, výtvarných, sochárskych, hudobných a iných umeleckých diel treba dávať do kurzívu. Nie však mená osôb, ani názvy časopisov a iných periodík. Názvy rubrík a príloh časopisov tiež treba dávať do kurzívu.
Pri preberaní básní do antológií a iných výberov, zostavovateľ sa musí pridržiavať počtu veršov, aký určil sám autor a teda nesmie ich lámať podľa vlastného dobrozdania ani nijakým iným spôsobom meniť bez súhlasu autora. Rovnako sa treba správať aj pri preberaní prozaických textov: nebude teda možné spájať jednotlivé odseky textu alebo jeden odsek deliť na niekoľko odsekov. Do výberov možno zaraďovať len texty poslednej ruky, schválené samotným autorom, čo sa vzťahuje nielen na básne, ale aj na všetky ostatné texty.
Keď ide o dramatické texty, mená osôb treba uvádzať verzálkami (veľkými písmenami) a didaskálie v okrúhlych zátvorkách a v kurzíve.
Okrem toho rukopis musí obsahovať tie verzie textov, ktoré boli uverejnené (ak vôbec predtým boli uverejnené) v časopisoch a zborníkoch (lebo tie tam boli náležite redigované, lektorované a korigované), nie prvotné verzie tých istých textov, ktoré zostali autorom v počítačoch v nelektorovanej a nezredigovanej podobe.
Toto zároveň znamená, že už viac nebude možné posielať do vydavateľstiev „rukopisy“ kníh v podobe xeroxov (fotokópií) predtým (v časopisoch a zborníkoch) vytlačených textov, ktoré do knihy autor zaraďuje – ako to bolo bežnou praxou doteraz.
Keď ide o vedecké publikácie, autori sa pri uvádzaní literatúry a bibliografických jednotiek v poznámkach pod čiarou budú musieť pridŕžať pokynov, ktoré boli vypracované pod dozorom vtedajšej lektorky slovenčiny na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade Dr. Zuzany Hurtajovej a vytlačené v časopise Nový život roku 2002 (Pokyny autorom, NŽ, 54, 2002, č. 11 – 12, s. 670 – 671, tiež uvedené aj na tejto webovej strane).
V prípade, že sa podľa týchto pokynov autori nebudú riadiť, ich knihy nebudú zaraďované do vydavateľského plánu týchto vydavateľstiev na budúci rok.
(HĽ, SVC)