Hráme pre spokojnosť diváka

Na divadelných doskách lalitského Domu kultúry sa za trinásť rokov podujatia Dni Michala Benku-Uču vystriedali stovky hercov a herečiek z našich súborov, ale i zo Slovenska. Medzi nimi bola aj Jana Suchá, učiteľka v Základnej škole v Trebišove a členka Divadla G, ktorá silne zapôsobila na obecenstvo v role vdovy Kataríny Pohlodkovej. Ide o drámu Cesta, autora Karola Horáka, ktorú pod taktovkou režiséra Jozefa Nováka na 12. DMBU v Laliti zahrali ochotníci Divadelného súboru Janka Borodáča z Plechotíc.

Dej drámy Cesta sa odohráva v krušných časoch poznačených vojnou, hladom, chudobou… Chlapi sú na fronte, ženy musia zabezpečiť živobytie pre seba a svoje deti až za najkrajnejších ústupkov. Žena sa dáva chlapovi, aj keď je to hriech, len aby dostala za vrece múky. Chamtivý obchodník (herec Milan Pálfi) vdove Kataríne Pohlodkovej (bravúrne ju zahrala Jana Suchá), ponúka za vrece múky. Dáva jej však podmienku, že to vrece musí vyniesť na najvyšší vrch, ale bez jediného oddýchnutia… Ostatné ženy z dediny Katu znenávidia, pretože ony nedostali nič! Hlavná dejová línia je cesta Kataríny do kopca pod drobnohľadom tovariša Rajcupa (hrá ho Jozef Džugan), ktorému obchodník „sľúbil všetok svoj majetok, keď jeho tu viac nebude”. Unavená Kata dáva všetkým nahliadnuť do vreca… Zrazu zistia, že vo vreci nie je múka, ale piesok! Prichádza k zlomu, všetci sa postavili proti obchodníkovi, ktorého Rajcup v záchvate ošiaľa zastrelí. Záver pred všetkými patrí Kataríne. Bola to jej cesta, jej vrece, ktoré by v takých smutných časoch mohol niesť každý z nás!?

Odkiaľ Trebišovčanka v plechotickom divadle?

„Mala som tú česť byť pozvaná do Divadla Janka Borodáča, čo bola pre mňa veľmi zaujímavá ponuka a výzva. Bolo to moje prvé predstavenie s týmito hercami, mám radosť, že som spoznala nových ľudí. V dráme Cesta režisér Jozef Novák si predstavil, že by hlavná hrdinka mala vyzerať ako ja. Splnila som jeho vizuálne predstavy, už skôr videl kvalitu mojej práce v Divadle G, najmä sa spoliehal na to, že to spoločne a úspešne zvládneme.“

Aj ste zvládli. Máme dojem, že radšej hráte v dráme ako vo veselohre?

„Vážim si každú postavu, každú úlohu. Zaujímavé je mať možnosť v sebe nájsť tú osobu z hry, snažiť sa pochopiť ju, a potom stvárniť. Nevidím rozdiel medzi hraním drámy a veselohry. Samozrejme, každý herec by chcel hrať v komédii a vidieť úsmevy na tvárach ľudí. Samotný život je dosť vážny, treba vedieť, ako si ho humorom trochu obľahčiť. Na druhej strane, keď človek vidí tie tváre spokojné a dojaté pri pozeraní drámy, je to tiež veľmi silný pocit.“

Budete aj ďalej hrať v oboch divadlách?

„Závisí to od dvoch pánov, režisérov Júliusa Galgana z Divadla G a Jozefa Nováka z DS Janka Borodáča. Vzájomne sa navštevujeme na predstaveniach, ktoré nacvičia, dobre sa poznáme. Robíme to ako ochotníci, robíme zdarma.“

Boli ste už u nás?

„ Prvý krát som tu v Laliti a v Srbsku vôbec. Som nadšená a dojatá. Je to úžasný pocit precestovať toľké kilometre a počuť ľudí, keď vám otvoria dvere, ako tak pekne rozprávajú mojím materinským jazykom. Klobúk dolu pred vami, že ste dokázali toľké roky zachovať si tradíciu a materinský jazyk.“

Mali ste predstavu o tom, kam idete?

„Nijaké predstavy som si nerobila. Som človek, ktorý sa teší na všetko, čo ho niekde čaká v pozitívnom zmysle slova, takže verila som svojmu srdcu, že tu stretnem dobrých ľudí, a nesklamala som sa.“

Herečke Janke Suchej ďakujeme za pekné slová, vynikajúcu rolu vdovy Katy a prajeme ešte veľa takých úspešných divadelných úloh.

Juraj Pucovský