Magický scénický krasopis divadla organického mlčania Miroslava Benku

25.júl 2015

Magický scénický krasopis divadla organického mlčania Miroslava Benku

S predstavením Básnik a žena Jána Smreka v produkcii Slovenského divadla VHV zo Starej Pazovy, v ktorom bol autorom scénografie a vystúpil aj v hlavnej role, Miroslav Benka (Ašaňa 1956) pred tridsiatimi piatimi rokmi (v roku 1980) začal svoju úspešnú kariéru ako spisovateľ, režisér, scénograf a total dizajnér vo viac ako 70 scénických projektoch rozoznateľných podľa svojho magického scénického krasopisu, ktorý sa prevažne javí v divadle organického mlčania. Elegantný štýl prednesu a dominujúca gracióznosť skrášľujú všetky Benkove scénické sny – od jeho debutu v predlohe Básnik a žena až po hru Bez názvu alebo B&B (Beograd – Berlin) via Leipzig v inscenácii poviedky Lazu K. Lazarevića Švabica na sklonku lanského roka.30BENKA,001_jpg

Skončil strednú školu pre dizajn a Akadémiu umení, oddelenie herectva v Novom Sade a réžiu na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Jeho inscenácie boli predstavené na významných divadelných festivaloch a fórach u nás a vo svete a prinášali mu uznania a odmeny: na BITEF-e (Belehrad), na Sterijovom pozorji (Nový Sad), MESS-e (Sarajevo), EX PONTO (Ľubľana), na Divadelnej Nitre (Slovensko), na Medzinárodnom divadelnom festivale Fadjr v Teheráne, kde získal Gran prix za najlepšie dosahy spomedzi 300 divadelných súborov, na Medzinárodnom festivale experimentálneho divadla v Káhire, kde bol ocenený za najlepšiu scénografiu a nominovaný za najlepšie predstavenie a za réžiu, na Festivale inscenácií slovenských predstavení v Prešove a Nitre (Slovensko), na Juhoslovanskom divadelnom festivale v Užici, Vršackej divadelnej jeseni, Kotor arte, Hercegfeste atď. Súbory s predstaveniami hranými podľa Benkových scenárov, v jeho réžii a v total dizajne, hosťovali na javiskách v Rakúsku, Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku, Nórsku a Fínsku.
Vo svojom rôznorodom režijnom opuse oživoval diela srbských spisovateľov (Steriju, Lazu K. Lazarevića, Radoja Domanovića, Branislava Nušića), svetových klasikov (Antona Čechova, Slavomíra Mrožeka), scénicky prehodnotil a súčasnému divákovi priblížil bohaté literárne dedičstvo najplodnejšieho slovenského dramatika, staropazovského evanjelického farára Vladimíra Hurbana Vladimírova – VHV (Zem, Záveje, Keď vejú jarné víchre).

Predstavenia mlčania

Renomé divadelného inovátora magického scénického krasopisu získal ako autor vlastného projektu nonverbálneho teátra. Sú to choreodráma S.O.S. a cyklus s piatimi tzv. pohybovými drámami pod spoločným názvom Chlieb a hry (Panem et Circenses), ako aj dve predstavenia predvedené na Slovensku (Lux in tenebris na Bojnickom zámku a Mäkké sny v Žiline). Práve v choreoprednesoch, ktoré sa hrali podľa požiadaviek špičkového tanečného divadla, Miroslav Benka založil a upevnil svoj scénický ideál ako podobu, ikonu, podľa vlastného videnia Tvorcových predstáv scénického ideálu. Dôsledne a vytrvalo stvárňujúc tzv. predstavenia mlčania, odhaľoval a skúmal silu reči tela a duše v total dizajne, ktorý sám dotvoril a s plnou podporou jedinej zvukovej „supersily“ utkanej v hlbinách emócií – hudby. Vo svojich scénických bádateľských predsavzatiach, ktoré trvajú viac ako tri desaťročia, pokúša sa odpovedať na otázky, ako a z čoho vzniká zrod gesta, pohybu.

S.O.S. – začiatok novej teatrálnej poetiky Miroslava Benku

Predstavenie S.O.S. – začiatok novej teatrálnej poetiky

Predstavenie S.O.S. – začiatok novej teatrálnej poetiky

Choreohra S.O.S. bola prvotina novej divadelnej poetiky Miroslava Benku, jeho najoriginálnejšie vymyslené, najdôslednejšie zrealizované a najúspešnejšie stvárnené scénické dielo z jeho umeleckej skúsenosti. Toto predstavenie v Slovenskom divadle VHV v Starej Pazove pripravovali osem mesiacov, so súborom, ktorý dovtedy nemal žiadne skúsenosti. V ňom dominoval obdivuhodný Zdenko Kožík, ktorý sa po tom angažmáne stal hlavnou Benkovou oporou vo všetkých projektoch. „Hrala sa a dopracúvala dva roky, hoci som od začiatku mal precíznu ideu,“ spomína si dnes režisér pri príležitosti vlastného jubilea. Predstavenie S.O.S. dostalo pozvanie na 11 festivalov u nás a v zahraničí a okrem účasti na 25. BITEF-e (1991) a 31. MESS-e, ktoré mu v roku 1991 prinieslo dve odmeny, a to za najlepšieho mladého režiséra Cenu Juroslava Korenića a za najlepší experiment v súčasnom teátri, predviedli aj na fórach v Nórsku, Fínsku a na Slovensku.

Päť choreodrám v cykle Chlieb a hry v produkcii vlastného Art strediska

Opierajúc sa o herecko-tanečný súbor Slovenského divadla VHV, Benka v produkcii vlastného Art strediska, založeného roku 2007, zrealizoval v období rokov 2004 až 2011 výskum neverbálneho divadla, do ktorého patrí aj trilógia pod názvom Panónia medzi nebom a zemou s choreodrámami Chlieb a hry (2004), Maľované inovaťou (Divadlo snov v dvanástich obrazoch, spoločná produkcia s divadlom Madlenianum v Zemune, 2008) a Obrazy môjho sveta (2009). Po skončení trilógie, už na nasledujúci rok, Benka pokračuje v neverbálnom cykle s dvomi ďalšími predstaveniami Na krídlach snov (2010) a Bydlisko (2011).

Sila reči ľudského tela v divadle organického mlčania

Vo svojom tanečnom teátri Benka usmernil scénickú hru tela do takého duševného stavu, ktorým sa ono stáva scénickým stelesnením duchovného a emotívneho potenciálu človeka. Hra tým prestáva byť holé blúdenie tela. Ten vyjadrovací nástroj s vlastnou scénickou ikonografiou a hudbou ako treťou dimenziou duchovnosti a emócií Benka vo svojich choreopredlohách využíva na skúmanie, ako sa iba telom, tým mlčiacim jazykom duše, scénickým tajopisom univerza, môže mnoho povedať, od toho najprízemnejšieho po najduchovnejšie, o potlačených inštinktoch, ako aj o zložitom vnútornom svete súčasného človeka. Taká sila ľudskej reči v Benkovom divadle organického mlčania sa javí ako spôsob jeho filozofického tvarovania sveta, ako sústredený výraz rytmu človekovej hry tela.

Pôsobenie na Slovensku

Miroslav Benka často spolupracuje s divadlami v Slovenskej republike. V tom zmysle zvlášť bol úspešný rok 1994, keď s vlastnými scenármi urobil dva autorské projekty. Multimediálny projekt Lux in tenebris, o ktorý domáca a zahraničná kultúrna verejnosť prejavila veľký záujem, zrealizoval vo výnimočnom ovzduší zámku Bojnice. „Senzácia, ktorá spojila dramatické dejiny zámku so všetkými jeho bájami a legendami, vzostupmi a pádmi, postavená bola v priestore druhého nádvoria. Pri písaní scenára mi pomohol Ján Papco, riaditeľ zámku, ináč historik umenia, a ako spolupracovníkov som angažoval aj Miodraga Tabačkého a Angelinu Atlagićovú z Belehradu. Koľko toto predstavenie, ktoré úhrnne trvalo 60 minút, zaujalo pozornosť publika, možno zistiť podľa počtu kamier z tridsať popredných svetových TV sietí, medzi ktorými boli aj RTL, CNN, Reuters, BBC…“ spomína si Benka.
Na scénu Mestského divadla v Žiline postavil toho istého roku podľa vlastného scenára choreodrámu Mäkké sny (Soft Dreams), za ktorú získal Cenu Združenia divadelných umelcov Slovenskej republiky za réžiu a autorstvo.

Vizuálna dimenzia

Ako autor total dizajnu, takmer vo všetkých svojich inscenáciách, Benka predstavoval vlastné vizuálne riešenia scén a kostýmov na viacerých výstavách, napr. na Pražskom Quadriennále a Ouss, potom v galérii Progres a Múzeu umenia a remeselníctva v Belehrade, kde účinkoval na Bienále scénického dizajnu Yustat, ako i na Trienále divadelnej scénografie a kostýmov v Novom Sade. V roku 2011 v slávnostnom foyeri vlády Vojvodiny sa prezentoval výstavou pod názvom Miroslav Benka a priatelia – Obrazy dávno zabudnutých predkov, na ktorej predstavili 21 fotografií veľkého formátu, ktoré pripravil spolu s umeleckými fotografmi Miralemom Čauševićom a Branislavom Pokorackým. S touto expozíciou navštívili aj umelecké galérie v Bratislave, v Martine, vo Varšave, v Segedíne, v Rijeke…
Dni zo snov Einsteinovcov je názov predstavenia, ktorého premiéra bola v roku 2012 v produkcii Benkovho Art strediska a koncom roku 2014 premiérovo predviedli jeho dramatizáciu poviedky Švabice v spoločnej produkcii Art strediska a Kultúrneho centra Nového Sadu pod názvom Bez názvu alebo B&B (Beograd – Berlin) via Leipzig.

No url attribute defined!

                                                                                                                                                              Branko Rakočević

 

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs