Asi hodina bola potrebná súčasným drevorubačom, aby rozkmásali to, čo rástlo a vzmáhalo sa celých 600 rokov. Nebol to povestný Matuzalem, ale obyčajný dub, ktorý sa dožil jeho veku. Žil by aj dlhšie keby ľudská nedbalosť nezahrala na plné obrátky.
Nie svojou vinnou, ale vinnou projektantov dub sa našiel na trase cesty, ktorá vedie zo severa na juh Srbska, čiže Koridorom 11. Rozhodne, že tento smer cesty sa mohol posunúť o niekoľko stupňov ľavo či vpravo, aby sa zachoval tento neobyčajný svedok čias, ktoré prehrmeli vedľa neho.
Bolo v nich vzbúr národov, povstaní, vojen, utrpení a radostí, ale irónia tohto prípadu spočíva v tom, že tento „starec“ nepadol v niektorej z týchto vojen ako hrdina, ale ako chudáčisko vtedy, keď sa to mohlo najmenej očakávať. Aby sa tento život zachránil stačilo len trochu dobrej vôle človeka a ohľaduplnosti.
V to piatkové ráno, keď som pozeral televízne správy s trpkosťou v hrdle som sa díval na výsledky ľudskej nedbanlivosti, ktorá zničila jeden život, ktorý tak dlho trval a ukončil sa v prospech súčasných „kočovníkov“. V tých správach sa zmienilo aj niekoľko obyvateľov, ktorí žijú neďaleko tohto mohutného stromu a každý sa o ňom vyjadril s úctou a so slzami v očiach. Pre týchto ľudí zrúbaný dub mal veľký význam a bol symbolom času, v ktorom žili ich predkovia a oni sami.
Od spoločnosti, ktorá takto surovo a nedbanlivo zaobchádza trebárs aj so stromom – živou bytosťou nič dobrého sa ani nemôže očakávať. Tento čin postrehlo na tisíce občanov tejto krajiny a je veľmi zlým odkazom pre našu budúcnosť, aby nám nebola taká ako nedávna minulosť.
Milan Vereš, odborný učiteľ vo výslužbe