JURIJ GIACOMELLI, GENERÁLNY RIADITEĽ SPOLOČNOSTI GIACOMELLI MEDIA, SLOVINSKO
Podať o sebe ucelený obraz, porovnať sa s iným a byť objektívny nie je ľahko. V dnešnej dobe každé médium zápasí o svoju existenciu. Či sú tie snahy aj viditeľné, najlepšie môže posúdiť iba niekto, kto sa už roky venuje monitoringu, najmä menšinových médií. Takou osobou je aj Jurij Giacomelli, zakladateľ a generálny riaditeľ konzultačnej spoločnosti Giacomelli Media v Ľubľane.
– Niekoľko rokov sledujete prácu menšinových médií vo Vojvodine? Čo nám je všetkým spoločné a čo zase odlišné?
– Myslím si, že máte všeličo spoločné, je toho dosť a nemohol by som to zhrnúť do niekoľkých viet. Hlavne preto, lebo menšinové médiá vo Vojvodine fungujú v systematických inštitučných podmienkach, ktoré všetkým umožňujú pracovať a rozvíjať sa, a to ich určitým spôsobom zaraďuje do rovnakej situácie. Samozrejme, sú tu aj rozdiely, ktoré pramenia z fundamentálnych rozdielov jednotlivých menšín v pokrajine. Tieto rozdiely treba poznať a uctievať, aby každý z tých médií mohol slúžiť svojmu účelu a byť bližší k svojim čitateľom. Jestvujú rozdiely pomedzi napr. Magyar Szó, ktorý je denník, najväčší, najsilnejší, a napr. Ruského slova, ktoré je prispôsobené rusínskej spoločnosti.
– A keď ide o menšinové médiá v pokrajine a médiá v Slovinsku?
– Menšinové médiá tu a v Slovinsku skutočne spája spoločná historická doba, keďže niekdajšia SFRJ mala aktívnu politiku ochrany menšín a ich inštitúcií. Je to viditeľné v samotnom inštitučnom rámci, v ktorých pôsobia médiá vo Vojvodine na jednej strane a médiá talianskej alebo maďarskej menšiny v Slovinsku. Medzitým jedným z odlišných bodov je to, že menšiny v Slovinsku majú za sebou integráciu Slovinska do EÚ, čo prinieslo nové a dôležité rozmery, lebo staré, ideologické princípy, strach a antagonizmus zmizli. Na rozdiel však od vojvodinských menšinových médií v tejto chvíli sa talianska a maďarská menšina konfrontujú tým, ako dobre využiť novú situáciu, v ktorej menšinová príslušnosť nie je ochranná vlastnosť, ale dodatočná hodnota.
– Na základe poznatkov o redakcii Hlasu ľudu, ktoré sú pozitívne vlastnosti tejto redakcie, a zase ktoré sú negatívne a na ktorých by sme mali pracovať?
– Oduševnený som, koľko vecí sa tam mení, koľko je prístup k zmenám konceptuálny a odborný. Teší ma to, že nejde iba o jednotlivca, ktorý chce niečo zmeniť, ale ide o tím, ktorý už pracuje na zmenách a má za sebou výsledky a ešte väčšie ambície. Pozitívna strana, ktorá môže byť iba prednosť, je aj to, že Hlas ľudu má dobré vzťahy s inštitúciami na Slovensku, z čoho vyplýva, že je starostlivosť o jazyk a zdokonaľovanie aktívne prítomná v stratégii ustanovizne a v praxi samotných novín. Môžem teda povedať, že je Hlas ľudu na dobrej ceste a schopný pokračovať vo veľkom pláne zmien. Ambície sú veľké, schopnosť je tu, a preto je potrebné iba pokračovať v tom.
Jasmina Pániková
Predsedníčka Národného zhromaždenia Srbska Ana Brnabićová sa dnes stretla s delegáciou Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ktorá je na návšteve Srbska. Stretnutie sa konalo v budove Národného zhromaždenia Srbska....
Čítaj viacDetailsPremiér Srbska Đuro Macut zablahoželal pri príležitosti Dňa vedy v Srbsku všetkým vedcom, výskumníkom, profesorom, študentom a zamestnancom vedeckovýskumných inštitúcií. „Deň vedy a 170. výročie narodenia Nikolu Teslu, jednej z najväčších osobností...
Čítaj viacDetailsPrvý podpredseda vlády a minister financií Siniša Mali dnes uviedol, že avizovaná možná výplata finančných prostriedkov plnoletým občanom zo strany prezidenta Srbska Aleksandra Vučića je možná vďaka zodpovednej hospodárskej politike, ktorú štát...
Čítaj viacDetailsPrezident Srbska Aleksandar Vučić v programe RTS reagoval na informáciu, že na rokovaní veľvyslancov členských štátov Európskej únie nebol dosiahnutý konsenzus o otvorení Klastra 3. Uviedol, že dve alebo tri krajiny boli...
Čítaj viacDetails
