Hlas ľudu ide dopredu

3.sep 2015

Hlas ľudu ide dopredu

36jurijJURIJ GIACOMELLI, GENERÁLNY RIADITEĽ SPOLOČNOSTI GIACOMELLI MEDIA, SLOVINSKO

 

Podať o sebe ucelený obraz, porovnať sa s iným a byť objektívny nie je ľahko. V dnešnej dobe každé médium zápasí o svoju existenciu. Či sú tie snahy aj viditeľné, najlepšie môže posúdiť iba niekto, kto sa už roky venuje monitoringu, najmä menšinových médií. Takou osobou je aj Jurij Giacomelli, zakladateľ a generálny riaditeľ konzultačnej spoločnosti Giacomelli Media v Ľubľane.

– Niekoľko rokov sledujete prácu menšinových médií vo Vojvodine? Čo nám je všetkým spoločné a čo zase odlišné?

– Myslím si, že máte všeličo spoločné, je toho dosť a nemohol by som to zhrnúť do niekoľkých viet. Hlavne preto, lebo menšinové médiá vo Vojvodine fungujú v systematických inštitučných podmienkach, ktoré všetkým umožňujú pracovať a rozvíjať sa, a to ich určitým spôsobom zaraďuje do rovnakej situácie. Samozrejme, sú tu aj rozdiely, ktoré pramenia z fundamentálnych rozdielov jednotlivých menšín v pokrajine. Tieto rozdiely treba poznať a uctievať, aby každý z tých médií mohol slúžiť svojmu účelu a byť bližší k svojim čitateľom. Jestvujú rozdiely pomedzi napr. Magyar Szó, ktorý je denník, najväčší, najsilnejší, a napr. Ruského slova, ktoré je prispôsobené rusínskej spoločnosti.

– A keď ide o menšinové médiá v pokrajine a médiá v Slovinsku?

– Menšinové médiá tu a v Slovinsku skutočne spája spoločná historická doba, keďže niekdajšia SFRJ mala aktívnu politiku ochrany menšín a ich inštitúcií. Je to viditeľné v samotnom inštitučnom rámci, v ktorých pôsobia médiá vo Vojvodine na jednej strane a médiá talianskej alebo maďarskej menšiny v Slovinsku. Medzitým jedným z odlišných bodov je to, že menšiny v Slovinsku majú za sebou integráciu Slovinska do EÚ, čo prinieslo nové a dôležité rozmery, lebo staré, ideologické princípy, strach a antagonizmus zmizli. Na rozdiel však od vojvodinských menšinových médií v tejto chvíli sa talianska a maďarská menšina konfrontujú tým, ako dobre využiť novú situáciu, v ktorej menšinová príslušnosť nie je ochranná vlastnosť, ale dodatočná hodnota.

– Na základe poznatkov o redakcii Hlasu ľudu, ktoré sú pozitívne vlastnosti tejto redakcie, a zase ktoré sú negatívne a na ktorých by sme mali pracovať?

– Oduševnený som, koľko vecí sa tam mení, koľko je prístup k zmenám konceptuálny a odborný. Teší ma to, že nejde iba o jednotlivca, ktorý chce niečo zmeniť, ale ide o tím, ktorý už pracuje na zmenách a má za sebou výsledky a ešte väčšie ambície. Pozitívna strana, ktorá môže byť iba prednosť, je aj to, že Hlas ľudu má dobré vzťahy s inštitúciami na Slovensku, z čoho vyplýva, že je starostlivosť o jazyk a zdokonaľovanie aktívne prítomná v stratégii ustanovizne a v praxi samotných novín. Môžem teda povedať, že je Hlas ľudu na dobrej ceste a schopný pokračovať vo veľkom pláne zmien. Ambície sú veľké, schopnosť je tu, a preto je potrebné iba pokračovať v tom.

Jasmina Pániková

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs