Konferencia o privatizácii médií: Šance vs. hrozby

Aká je budúcnosť médií, ktoré po vypršaní lehoty na privatizáciu, aspoň zatiaľ, obstali? Pestrú, nijako nie optimistickú paletu odpovedí na túto a podobné otázky predostreli účastníci konferencie Privatizácia médií – šanca alebo zánik?, ktorá bola včera v Novom Sade.

“Vlastnícka transfomácia smerujúca od štátnocentristických k trhovocentristickým médiám, ktorá sa začala roku 2002 nie je dokončená” – skonštatovala Dubravka Valićová Nedeljkovićová. Podľa jej mienky treba podnecovať neustály dialóg na tému premostenia problémov – následkov privatizačného procesu. V ňom bez nových majiteľov zostalo 11 médií, 7 viacrečových médií nebolo sprivatizovaných a 4 zanikli, povedal o. i. Stevan Janjić prezentujúc výsledky privatizácie v sledovanej rovine.

Podľa Zsuzsany Szerencsésovej je veľká škoda, “že sa aspoň časť energie vynaloženej proti privatizácii nevyužilo na hľadanie možných riešení…” Podčiarkla, že “je mimoridne dôležité, ako sa lokálne spoločenstvá budú správať po skončení privatizácie.” Tiež poukázala na potrebu dôkladného monitorovania situácie. Mali by to spoločne s REM robiť mediálne spoločenstvo a civilná spoločnosť.

Veľkú dávku skepticizmu vôči projektovému financovaniu ako súčasti hmotného zabezpečenia médií vyjadril Kálman Kuntić. Dodal, že za vytvorenie priaznivých podmienok je zodpovedný predovšetkým štát.

Ako povedala Anna Tomanová Makanová národnostné menšiny t. j. národnostné rady písali návrhy na doplnky a zmeny mediálnej stratégie a mediálnych zákonov, avšak nikto ich neakceptoval. Podčiarkla, že nových majiteľov médií nič nezaväzuje, aby aj po predpísanej lehote (5 rokov) udržali médiá, ktoré kúpili. Dodala, že “nie sú záruky na zachovanie doterajších programových schém.”

Pesimisticky vyznel aj pohľad Miroslava Keveždiho o dvoch “hromozvodoch”, ktoré by mali chrániť médiá informujúce v rečiach národostných menšín. Národnosté rady sú “príliš zhrdzavelé” a Zhromaždenie Republiky Srbska schvaľuje uznesenia, ktoré nie sú v prospech národnostných menšín.”

Okrem spomenutých odborníkov k téme sa vyjadrili aj hostia zo zahraničia. Melisa Skenderová z Chorvátska a Rina Klinarová zo Slovinska hovorili o skúsenostiach v oblastii sprivatizovaných médií v ich krajinách. Prítomným veľmi zaujímave vyznel pohľad Jana Krasneho (fondácie SHARE) na médiá vysielajúce v rečiach menšín v Nemecku.

Na podujatí, ktoré usporiadala Novosadská novinárska škola sa okrem mediálnych expertov zúčastnil aj menší počet predstaviteľov médií a národnostných rád. Konferencia je zložkou medzinárodného projektu Mediálne observatórium Juhovýchodnej Európy – Utužovanie kapacít a koalícií pre sledovanie mediálnej integrity a zveľadenia médií v reformách.

 Juraj Bartoš