Načo nám je vôbec slovenčina a slovenské školy

Veru, načo, keď sa voči materinskému jazyku správame macošsky? Namiesto toho, aby sme ho kropili čistou vodou, my ho kropíme (ne)prírodnými džúsmi, ktoré nám ponúka bilingvizmus a neraz aj čoraz rozšírenejší jav nadmierneho využívania anglicizmov a iných -izmov.

Uznávame, že ide o prirodzený jav, tak ako asimiláciu zaraďujeme medzi prirodzené procesy. Ale na ne lieky máme. Ními sú slovenské základné a stredné školy, oddelenia slovakistiky, najnovšie aj slovenské programy v (ne)slovenských škôlkach, slovenské knihy, slovenské médiá, slovenské časopisy, ktoré v nás silnejú rozhodnutie a odhodlanie používať slovenčinu ako materinský jazyk v jeho rýdzej podobe – vždy. Aj v škole, aj v práci, aj pri káve s kamarátmi, aj pri upratovaní domu s matkou, otcom, starými rodičmi a prečo nie – aj pri komunikácii prostredníctvom internetových spoločenských sietí.

Uvedené „opatrenia“ asimiláciu nezastavia, ale ju určite spomalia, hoci protiasimilačná (ne)možná misia musí mať velikánsku kritickú masu, ktorá bude pohýnať slovenskými svetmi v Srbsku. Do nej by sa mali zaradiť všetci Slováci, bez výnimky, no hybnou silou by sa mali stať predovšetkým verejné osobnosti, učitelia, akademici, kultúrni pracovníci a dejatelia, novinári, ale aj politici. A iní.

Boj za používanie slovenského jazyka doma a vo verejnosti a jeho vyučovanie v školách by nemal dostať náznaky nacionalistické a, nedajbože, šovinistické. Nejde teda o úsilie, ktoré nás uzavrie do hlbšieho, lepšie chráneného geta, do ktorého ani cez škáru nevojdú lúče pokroku.

Ale ochraňovať materinský jazyk by sme si predsa mali. Veď každý z nás vlastní prirodzenú zodpovednosť za zachovanie svojho jazyka ako prostriedku na afirmáciu národnostnej identity. Hoci identita má relatívny význam, dokonca aj tá národnostná, keďže každý človek vlastní viacero identít a ani nejakým chemickým procesom, napríklad kryštalizáciou, by sme sotva mohli uchopiť jednu, jedinú, hoc‘ tú národnostnú. Keď si človek uvedomí alebo určí svoju príslušnosť napr. ku kultúre, územiu, relígii, aj k jazyku, tým vykročí na cestu pátrania po zmysle života.

Ak však neradi pátrame po zmysle života, tak aspoň kvôli dobre známemu výroku Koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom aj v tomto období, keď je aktuálny zápis do škôl a materských škôl, dajme šancu svojim deťom učiť sa po slovensky. Využime prednosť, ktorú ponúka náš bilingvizmus. 

Vladimíra Dorčová-Valtnerová