Farma (poslancov)

Pondelok, druhý program RTS. Kto chcel mať dôvod viac uchádzať sa o vysťahovalecké vízum z našej krajiny, mal pozerať priamy prenos zasadnutia Národného zhromaždenia. Vyznieva táto veta príliš ostro? Možno. Ale keď sa po iba 10 min. pozerania, t. j. počúvania poslancov, ktorí majú rozhodovať o zákonoch a ďalších dôležitých aktoch, ktoré budú vplývať na náš život, nastolila otázka, či sú to najreprezentatívnejšie osoby pre národný parlament, možno tá konštatácia zo začiatku textu nevyznie až tak ostro.

Fakt, že naši vážení poslanci nedovoľujú jedni druhým dokončiť vety a prerušujú ich s rôznymi „dôležitými“ poznámkami, všetkým nám je jasné. Avšak, že sa ani na konštitutívnom zasadnutí nemôžu zdržať primitívneho správania, nerešpektujúc ani starších, ani dámy, to sa, možno, nečakalo. V tom druhom pokračovaní Naši staronoví poslanci (keďže prvá časť bola v piatok) sa namiesto voľby predsedu parlamentu hovorilo o zvieracej farme (aj keď to malo vyznieť metaforicky), o tom, ako by si niektorí z nich mali zastať pred zrkadlo, ak sa im zdá, že vidia zvieratá a pod. Skrátka – pondelkové zasadnutie sa podobalo skôr na cirkus než na konštitutívne zasadnutie národného parlamentu. Vzájomné obviňovanie, kto koľko peňazí pokradol a koľko spoločností zničil, po priame obviňovanie odňatia peňazí určených pre deti s invaliditou. A zvieracia farma bola hlavnou témou. Možno nie div, že práve aj aktuálna predsedníčka parlamentu v jednej chvíli povedala, že opozícia má menšie práva ako vládnuca koalícia. Možno ju inšpirovala práve Orwellova Zvieracia farma. „Všetci sú si rovní, ale niektorí sú si rovnejší.“ Možno je to tak aj v našom parlamente. Vládne „demokracia“, rovnosť, sloboda, ale predsa sú aj tí, ktorí sú vyššie postavení v celej tej „rovnosti“. A to, kto bol najvyššie postavený v spomínanej Zvieracej farme Georga Orwella, tentoraz nenapíšeme. Možno sa niektorí urazia.

Jasmina Pániková