Základné pravidlo každého obchodovania je, že za kúpený tovar treba zaplatiť. Akým spôsobom je jedno. Za niečo čo nekúpil, resp. nestrovil nik nezaplatí. Alebo si aspoň tak myslíme.
Elektrický prúd je tiež tovar a niet dilem, že treba zaplatiť za každý strovený kilowatt. A čo keď nestrovíme nič? Podľa pravidiel obchodovania nemali by sme nič ani zaplatiť. Elektrodistribúcia Srbska, ako aj štát však nemienia tak. Hľa, ako to vyzerá na príklade jedného predplatiteľa, ktorý vlastní dom na dedine a ktorý je pripojený na elektrickú sieť. Avšak, majiteľ ho nepoužíva lebo žije mimo.
Na účte sa nachádza o. i. aj údaj, že spotrebiteľovi je schválená sila 5,75 KW. Čo to znamená určite málokto spomedzi obyčajných občanov vie. Na základe toho sú vypočítané, ako sa na účte uvádza, „náklady, ktoré nezávisia od spotreby elektrickej energie“, čiže výpočtová sila v sume 263,83 dinárov a náklady verejného zásobovateľa (aké náklady?) v sume 125,53 dinárov. Spolu 389,36 dinárov. Na každý výrobok treba zaplatiť aj daň, a tak sa aj na tento „výrobok“ ED napojil štát so svojimi poplatkami. Keďže elektrický prúd je zdaňovaný spotrebnou daňou najprv máme spotrebnú daň v hodnote 29,20 dinárov a potom na tú sumu (418,56 spolu so spotrebnou daňou?!) aj daň z pridanej hodnoty podľa maximálnych 20 percent, čo v tomto prípade je 83,71 dinárov. Takto sa dostalo mesačné zadlženie na platenie niečoho, čo ste nestrovili, a vlastne ani neviete čo to je, v sume 502,27 dinárov. Tejto sume treba doložiť aj poplatok pre verejný mediálny servis v sume 150 dinárov, ktorý musí platiť každý predplatiteľ bez ohľadu, že v tom dome nežije a tým ani nepoužíva služby verejného servisu. V konečnom teda za dom, ktorý je pripojený na elektrickú sieť a tu elektrinu vôbec nepoužíva, majiteľ musí mesačne vyčleniť 652 dinárov. Za čo? Za nič!
Nie je ťažko vypočítať koľko Elektrodistribúcia a pravdaže aj štát inkasuje od takýchto predplatiteľov. Za okamih sme iba v malej dedine akou je napr. Hajdušica napočítali 15 domov, v ktorých nikto nežije, a sú pripojené na elektrickú sieť. Majitelia tých domov mesačne za to niečo imaginárne zaplatia necelých 10-tisíc dinárov. Desať takých dedín a už je tu suma 100-tisíc a na ročnej úrovni je to 1,2 milióna dinárov. V Srbsku je však veľmi mnoho domov, ktoré majitelia opustili a odišli si za existenciou do miest alebo zahraničia a pri tom si nechali aj rodičovský dom, aby sa mali kde aspoň občas vrátiť. Všetci mesačne zaplatia tých 652 dinárov, aby počas pobytu v rodisku mali aj elektrický prúd. Nedajbože nezaplatiť, ihneď sú tu aj úroky, po čase vypájanie zo siete, súdne konania akoby ste strovili milióny kilowattov. Ide o skutočne veľkú sumu, z ktorej majú osoh Elektrodistribúcia a štát. Z ničoho – skutočne mnoho!
Vladimír Hudec