Recepcia k Dňu Ústavy Slovenskej republiky

Aj keď je to síce obvyklé, pekné chvíle sa nemusia diať len počas víkendu. Výstižnou ukážkou toho je i dnešná štátna recepcia k 1. septembru – Dňu Ústavy Slovenskej republiky.

Ide o dátum znamenajúci jeden zo zásadných medzníkov v novšom vývoji Slovenska, tak isto o významný pilier slovenskej samostatnosti a štátnosti.

Oslava štátneho sviatku Slovenska, prebiehajúca na pôde slovenského zastupiteľského úradu na Novom Belehrade zoskupila celý rad popredných hostí: od predsedníčky Národného zhromaždenia Srbska Maje Gojkovićovej, ministerky poverenej otázkami eurointegrácie Jadranky Joksimovićovej, hlavnej negociátorky v prístupovom procese Tanje Miščevićovej, cez viacerých  predstaviteľov vlád Srbska alebo Vojvodiny, štátnych tajomníkov, činiteľov mimovládnych, predstaviteľov  diplomatických zborov po reprezentantov slovenskej  menšiny, niektorých lokálnych prostredí, komôr…

Po odznení hymny dvoch štátov, hostiteľka veľvyslankyňa Dagmar Repčeková v pozdravnom prívete ozrejmila niektoré premisy a výsledky súčasnej slovenskej politiky a ekonomiky, takiež niektoré aspekty a význam našej eurocesty.

Podčiarkla, že hoci je samostatné Slovensko mladou republikou, od roku 1992, keď parlament schválil Ústavu Slovenskej republiky, že sa mu podarilo prejsť obrovský kus cesty.

– Postavili sme pevné základy parlamentnej demokracie, stabilizovali ekonomiku, zvýšili životnú úroveň, stali sa veľmocou v počte vyrobených automobilov na hlavu obyvateľa, sme členmi Európskej únie, NATO, Schengenského priestoru a Eurozóny, dnes predsedáme Rade EÚ a máme silného kandidáta na kreslo generálneho tajomníka OSN. Krátko a stručne: slovenský príbeh je príbeh putovania po ceste, ktorá bola síce kľukatá a plná prekážok, rázcestí aj tŕňov, no v konečnom dôsledku úspešne viedla k cieľu – podotkla.

To označila za dôvod, ktorý oprávňuje k optimizmu, keď Slovensko sleduje a konzistentne napomáha úsilie nových kandidátskych krajín, vrátane tých v regióne západného Balkánu, o integráciu do Európskej únie.

– Nie je a nebude to cesta ľahká, no Srbsko už rad krokov na nej urobilo: jedným z najvýznamnejších bolo otvorenie kapitol 23 a 24 v júli tohto roku počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ, a sme presvedčení, že sa naň podarí už čoskoro úspešne nadviazať aj otvorením ďalších kapitol – uviedla.

Prístupový proces je však prostriedkom, nie cieľom – tým je v konečnom dôsledku vyššia kvalita života, fungujúca ekonomika, viac pracovných príležitostí, vyššie mzdy, nižšia nezamestnanosť, spokojnejší ľudia, viac úsmevov na tvárach.O tom, že to nie je iba chiméra, že sa to naozaj dá, svedčí aj príklad Slovenska. Sme naň právom hrdí – vyzdvihla na záver s pozdravom: Nech žije Slovensko, živela Srbija!

                                                               Oto Filip