Diskriminácia inakších už počas strednej školy, v rodine najhoršie

Príslušníci LBGT populácie v malých prostrediach mlčia o svojej sexuálnej orientácii, lebo sú si vedomí odsúdenia a diskriminácie.

Malé spoločenstvá sú zvyčajne zatvorené, sú otrokmi stereotypov a predsudkov a každý, kto sa hocijako vyčleňuje z toho všeobecného, stereotypného obrazu, vystavený je odsúdeniu. Osobitne sú odsúdeniu vystavení tí, ktorých je sexuálna orientácia inakšia od noriem správania sa a chápania väčšiny. Nie je na tom lepšie ani Sombor, hovorí psychologička Izabela Raškovićová.

„Sombor je menšie prostredie v porovnaní s Belehradom alebo Novým Sadom, ale v ešte menších prostrediach, než je Sombor, LGBT osobám je veľmi ťažko. Vedomí sú si toho, že ak verejne vyjadria svoju sexuálnu orientáciu môžu byť diskriminovaní, vysmievaní alebo určitým spôsobom sociálne oddelení. Najčastejšie si oni volia mlčať o tom. Pravdaže, to je ťažko, lebo ako aj my, majú právo vyjadriť svoju sexuálnu orientáciu,“ hovorí Raškovićová.

Sombor je mesto, ktoré má aktívny civilný sektor a mimovládne organizácie, ale medzi tými aktivitami niet žiadneho projektu alebo akcie, ktorá sa zaoberá diskrimináciou osôb pre ich homosexuálnu orientáciu, čo by sa takisto mohlo pochopiť ako jeden druh diskriminácie, považuje Izabela Raškovićová.

„Poznám mnohé somborské organizácie civilného sektoru, ktoré sa zaoberajú rozvíjaním kultúry tolerancie a prijatím rozličností. Istotne sa v určitých projektoch dotknú aj práv sexuálnych menšín, ale organizácia, ktorá by vo svojej základnej práci mala práva sexuálnych menšín v Sombore skutočne neexistuje,“ hovorí.

O niečo inakší je prípad v Subotici, keďže je Subotica jedno zo siedmich miest, ktoré podpísalo Memorandum o ochrane LGBT osôb a ktorý realizuje Labrus. Ideou je, aby sa vytvorili lokálne siete, ktoré by pospájali relevantné inštitúcie a organizácie civilnej spoločnosti v lokálnych prostrediach a ktoré môžu a majú reagovať v prípadoch diskriminácie príslušníkov LGBT populácie. Zapojila sa lokálna samospráva, polícia, prokuratúra, školy.

Ako posun to hodnotí Boris Kovačić, predseda subotickej mimovládnej organizácie Stav +, ktorá je koordinátorom realizácie tohto projektu v Subotici. Teraz v štátnych organoch existujú osoby, ktoré majú na starosti prvý kontakt, keď sa vyskytne diskriminácia LGBT osôb – sú to polícia, prokuratúra a stredisko pre sociálnu prácu.

„Ak vieme, že osoby, ktoré sa vo svojej práci stretávajú s LGBT populáciou, nemajú nadostač informácií o nich, potom si môžete predstaviť, aká je situácia medzi obyčajnou populáciou. Pracovali sme s fókus skupinami v subotických stredných školách a výsledky sú zdrvujúce. Preto je naše stanovisko, že musíme od najútlejšieho veku začať rozprávať o diskriminácii LGBT osôb, lebo už v strednej škole začína diskriminácia tých, ktorí sa „odlišujú“ od ostatných,“ hovorí Kovačić.

Dodáva, že sa, žiaľ, najčastejšie druhy diskriminácie príslušníkov LGBT populácie vyskytujú v ich rodinách a také druhy sa zvyčajne neprihlasujú.

„Samotná rodina potláča do úzadia a vylučuje takého člena a práve v rodinách je aj najprítomnejšia diskriminácia. Vyskytujú sa aj príbehy prihlasovania diskriminácie v objektoch, kde napr. čašník nechce obslúžiť osobu pre ktorú podozrieva, že má homosexuálne tendencie. V Subotici, sme zatiaľ, našťastie, nemali prihlásené fyzické násilie,“ dodáva.

Kovačić mieni, že je problém, že sa všetky aktivity končia ukončením projektu, a z toho dôvodu existuje obava, že tak bude aj tentoraz. Avšak, ak po ukončení projektu verejnosť bude vedieť, že existujú osoby, ktorým môžu prihlásiť prípady násilia, aj to bude veľkým pokrokom.

Zlata Vasiljevićová

Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 21, ktorý financuje EÚ. Obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a žiadnym spôsobom neodzrkadľuje stanoviská  Európskej únie.