Mundial 1990 v Taliansku bol 14. svetovým šampionátom, ktorý prebiehal od 8. júna do 8. júla. Zároveň bol posledným na ktorom hralo Západné Nemecko, ako aj krajiny z tzv. východného bloku – Československo, Sovietsky zväz a Juhoslávia.
V kvalifikácii, ktorá sa začala v apríli 1988 účinkovalo úhrnne 116 selekcií a na záverečný turnaj sa priamo kvalifikovali hostiteľ Taliansko a majster sveta Argentína. Taliansko sa v tom čase stalo iba druhou krajinou, ktorá MS organizovala dvakrát – po Mexiku. Najviac účastníkov bolo z Európy, ktorú reprezentovalo 14 reprezentácií a na Mundiale debutovali Republika Írsko, Kostarika a Spojené arabské emiráty.
Juhoslávia mala výbornú generáciu, ktorú viedol tréner Ivica Osim a na trávniku vedúcimi hráčmi boli Vujović, Sušić, Hadžibegić, ale aj mladší futbalisti Stojković, Savićević, Prosinečki, ktorí sa roku 1987 v Čile stali majstrami sveta v konkurencii mladých reprezentácií.
Kvalifikáciu sme zdolali na výbornú, presvedčivo obsadili sme prvé miesto v skupine so Škótskom, Francúzskom, Nórskom a Cyprom. Predsa, bolo to obdobie, keď Juhoslávia spievala labutiu pieseň, začínali sa nepokoje, ktoré vyvrcholili občianskou vojnou.
Reprezentácia bola na Mundial vyprevadená po priateľskom zápase s Holandskom v Záhrebe, keď na Maksimire takmer celý štadióne pískal proti hymne Hej, Slovania.
Priebeh turnaja
Mundial v Taliansku bol jedným z najnezaujímavejších a najslabších. Strelených bolo priemerne len 2,21 gólov na zápas, ale bol prvým turnajom, z ktorého sa priame prenosy vysielali v HDTV technike.
Hralo sa na štadiónoch v 12 mestách Talianska, novovybudované boli objekty Svätý Nikola v Bari a Delle Alpi v Turíne.
Hneď v prvom zápase na turnaji sa udiala senzácia, keďže Kamerun výsledkom 1:0 porazil Argentínu, v rámci skupiny B. V skupine A dominovalo Taliansko, ktoré vyhralo vo všetkých zápasoch, postúpilo aj Československo, zatiaľ čo eliminované boli selekcie Rakúska a Spojených štátov amerických.
Kamerun bol prvý v skupine B, z ktorej postúpili aj Rumunsko a Argentína (vypadol Sovietsky zväz), v skupine C prvé dve miesta obsadili Brazília a Kostarika (vypadli Škótsko a Švédsko), zo skupiny E postúpili Španielsko, Belgicko a Uruguaj (eliminovaná bola Južná Kórea) a zo skupiny F sa do osemfinále prebojovali Anglicko, Írsko a Holandsko (vypadol Egypt).
Juhoslávia hrala v skupine D a v prvom kole zažila debakel proti Západnému Nemecku – 1:4. Nasledoval triumf nad Kolumbiou 1:0 a potom aj presvedčivá výhra nad Emirátmi 4:1.
Druhé kolo
Postúpili sme z pozície dva a v osemfinále narazili na Španielsko. Ten antologický zápas v horúcej Verone poznačil Dragan Stojković Piksi dvomi gólmi a Juhoslávia po predĺžení postúpila do štvrťfinále.
Argentína eliminovala Brazíliu, Írsko premohlo Rumunsko, Taliani eliminovali Uruguaj, Československo prekonalo Kostariku. Do štvrťfinále postúpilo aj Západné Nemecko, ktoré porazilo majstra Európy Holandsko, tiež Kamerun proti Kolumbii a Anglicko proti Belgicku.
Do semifinále sa dostali Taliani, ktorí vo štvrťfinále výsledkom 1:0 porazili Írsko, Nemci porazili Československo, Angličania eliminovali Kamerun tak, že im rozhodca dopískal dve penalty.
Argentína bola vo štvrťfinále úspešnejšia, ako Juhoslávia po strieľaní penált. V tom zápase vo Florencii Šabanadžović výborne kontroloval Maradonu, ale mu rozhodca Röthlisberger už v 31. minúte ukázal červenú kartu, ktorú si viac-menej nezaslúžil.
Bez ohľadu na to, Juhoslávia bola lepším súperom, ale lopta do siete nechcela. Po strieľaní penált postúpila Argentína a v spomienkach zostáva to, že poslednú penaltu nedal Hadžibegić…
Záver
Nemci v semifinále porazili Anglicko po strieľaní penált a rovnaký scenár bol aj na semifinále Argentína – Taliansko. Znovu viac šťastia mali Argentínčania, takže svet mal príležitosť sledovať finále, v ktorom hrali rovnaké reprezentácie, ako aj na MS 1986.
Tentoraz úspešnejšie bolo Západné Nemecko, vyhralo gólom Andresa Brehmeho z penalty v 85. minúte.
Tak sa Nemci stali majstrami sveta trtíkrát v dejinách a Franz Beckenbauer sa stal človekom, ktorému sa na Mundiale podarilo triumfovať aj vo funkcii hráča aj vo funkcii selektora.
Najlepším strelcom turnaja bol takmer anonymný Salvatore Schillaci, ktorý do reprezentácie bol pozvaný iba ako náhradník, ale na turnaji dal šesť gólov.