Čo s rozliatym mliekom…

Aktuálna zostava Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku už počíta posledné mesiace svojho pôsobenia. Na 18. schôdzi NRSNM (3. marca v Novom Sade) predsedníčka upovedomila jej členov a širšiu verejnosť, že ide o jej poslednú schôdzu. Sotva polovica jej členov sa ešte zišla 23. júna (v Bielom Blate) na tzv. pracovnom stretnutí. Predpokladaná diskusia o dvoch mimoriadne významných zákonoch vzťahujúcich sa na národnostné menšiny a spoločenstvá v Srbsku sa nekonala. Celá paráda sa skončila výkladom predsedníčky Anny Tomanovej-Makanovej. Zmienila sa o zákone o národnostných radách národnostných menšín a zákone o ochrane práv a slobôd národnostných menšín. Obidva zákony poslanci v NZ Srbska schválili len niekoľko dní predtým. Pretrváva trpký dojem, že dlho očakávané zákony nie sú celkom jasné a nedefinujú presne jednotlivé práva národnostných menšín.

Podľa mienky hlavy NRSNM, respektíve Koordinácie národnostných rád, požiadavky, ktoré boli spoločné pre všetkých 20 národnostných rád Srbska, nie sú zachytené v tomto zákone. Zákon jednoznačne nezakódoval to, čo celých 15 rokov, obrazne povedané, po celý ten čas bolo (a zdá sa, že i zostalo) kosťou v hrdle národnostných menšín, respektíve ich zastupiteľských orgánov či telies. Márne sa národnostné rady dožadovali možnosti, aby v budúcnosti pôsobili ako orgány verejnej správy. Nestalo sa. Naďalej zostávajú bez verejne právnych oprávnení, čiže bez možnosti skutkového rozhodovania, teda v polohe, z ktorej môžu iba účinkovať pri riešení zásadných otázok týkajúcich sa ich samých, respektíve národnostných menšín. Aj v budúcnosti, do ďalšieho, môžu o týchto otázkach rokovať, poskytovať mienky a navrhovať riešenia, avšak štátne orgány nie sú povinné akceptovať ich.

Národnostné rady, stanovuje nový zákon, sú organizácie, ktoré účinkujú v procese rozhodovania (teda bez možnosti samostatného rozhodovania), zakladajú ustanovizne v známych štyroch oblastiach (vzdelávanie, kultúra, informovanie a úradné používanie jazyka a písma). Je dobre, že zákon umožňuje národnostným radám schvaľovať stratégie týkajúce sa spomenutých štyroch oblastí. Takisto je v poriadku, že rady v oblasti vzdelávania môžu schvaľovať vyučovacie plány a programy práce týkajúce sa slovenského jazyka a doplnkov vzťahujúcich sa na dejepis, hudobné a výtvarné umenie a zakladať ustanovizne v oblasti informovania. Žiaľ, nepredpisuje jednoznačne spôsob ich financovania, čo je pre ich plynulú činnosť najdôležitejšie. Ponecháva priestor na to, aby sa táto otázka (do)riešila – v súlade s inými zákonmi. Majúc na zreteli skutočnosť, že aj doteraz jednotlivé zákony, ktoré sa dotýkali oblastí pôsobnosti národnostných rád (konkrétne informovania), neboli zharmonizované, existujú podozrenia a obavy z ich normálneho pôsobenia na dlhšie dráhy. Podobné pocity možno mať aj keď ide o právo rád dosadiť (len?!) jedného svojho člena do správnych rád jednotlivých inštitúcií.

Zhromaždenie Srbska iste čoskoro oznámi presný dátum volieb štvrtých zostáv národnostných rád (mali by sa uskutočniť najneskoršie začiatkom novembra). Čo nevidieť, rozbehne sa predvolebná kampaň. Podľa neformálnych zdrojov sa vlastne už začala (hovorí sa o štyroch – piatich možných kandidačných listinách) a neznámych nie je málo. Vieme síce, že nadchádzajúce voľby do národnostných rád budú priame, že ich zrealizuje republiková volebná komisia, a že sa uplatní – zákon o voľbách národných poslancov! Pričom existujú rôznorodé tlmočenia týkajúce sa budúcich kandidátov na členov a funkcionárov národnostných rád (a potom aj na riaditeľov jednotlivých inštitúcií) v súvislosti s ich politickou príslušnosťou. Národnostné rady (a médiá tiež) v ozrejmení tejto a niektorých iných skutočností zostali dlžníkmi voči verejnosti. A čas na nápravu (takmer) vypršal.