Je toto vôbec leto? Len pohľad do kalendára nás uistí, že striedajúce sa horúčavy a monzúnové dažde nie sú aprílové vrtochy počasia, ale júlové. Termíny objednaných dovoleniek však nezávisia od počasia. A tak kým si navzájom vymieňame dovolenkové zážitky, či nerealizovateľné plány, zalistujme si v Hlase ľudu. Ten je tu bez ohľadu na počasie.
Pri nedávnej oslave Dňa sv. Cyrila a Metoda v Bratislave Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, povedal, že sa toto združenie chystá vytvoriť Centrum slovenského zahraničia. Mala by sa tam prezentovať výtvarná, divadelná, hudobná, literárna, ale aj gastronomická kultúra a súčasne aj história Slovákov žijúcich v zahraničí. Centrum vraj bude Slovákom žijúcim doma pripomínať, že v zahraničí žije 1,5 až 2 milióny osôb slovenského pôvodu, ktoré vytvárajú významné hodnoty… Sú to veľké čísla. Ale keby sa nám podarilo spresniť ich, a potom sledovať, zistili by sme, že sa možno aj zmenšujú. Lebo v silnej migračnej vlne, ktorej sme práve svedkami, veľa tých zahraničných Slovákov sa stáva nezahraničnými. Medzi nich sa v týchto dňoch plánuje zaradiť aj doktorka slovenského jazyka a literatúry Marína Hríbová z Vojlovice. O jej pevnom rozhodnutí zostať v Srbsku sme už písali. Avšak po absolvovaní doktorandskej pedagogickej praxe na Filozofickej fakulte v Belehrade prišlo sklamanie, a preto sa aj táto naša odborníčka rozhodla „odplávať“ do krajiny našich predkov. Škoda.
Z riportu v našich novinách zistíte, že uplynulú sobotu Združenie poľnohospodárov Hložany usporiadalo tradičný Deň zeleniny. Bolo tam tentoraz menej účastníkov. Vystavovatelia váhali, či sa na podujatí zúčastniť, lebo časté dažde najviac poškodili práve zeleninu. Jesto jej vraj nadostač, ale nie je pekná ako obvykle.
Kvalita je dôležitá aj pri ovocí. V tomto čísle sa dočítate o broskyniach zo svahov Fruškej hory. Členovia Roľníckeho družstva Voćar a ich kooperanti tam ovocie uskladňujú v štandardných chladiarenských vagónoch. Sami uznávajú, že bez chladiarenskej sústavy napríklad čerstvá broskyňa nemôže obstáť viac než tri dni a tam zostane čerstvá i do 60 dní. V najväčšej oberačkovej sezóne každý druhý deň sa môže naoberať aj do jednej tony, čo sa na zelených trhoch predať nemôže. Preto sa orientujú na predaj vo veľkom. Možno v Srieme nie sú také problémy z následkov jarných mrazov a také škody, ktoré na zrelých plodoch robia osy, ako v rovinatej Báčke, ale sriemski pestovatelia uznávajú, že aj u nich je čoraz ťažšie nájsť robotníkov na oberanie. Lebo mladý svet (a nielen mladí) odchádza preč…
V Hlase ľudu číslo 30, ktoré vám práve predkladáme, sa dozviete okrem iného aj to, že členovia Galérie insitného umenia v Kovačici majú pred sebou ďalšiu výzvu − v októbri ich čaká maľovanie megaobrazu na stene Paláca Srbska. Bude rozlohy vyše 11 štvorcových metrov, bude ho tvoriť 15 maliarov z Kovačice, Padiny, Aradáča a Opova a stvárniť majú bohatstvo Srbska, obyčaje a spôsob života jeho občanov.
Bohatstvo, dejiny a plody práce Slovákov žijúcich v Srbsku aj tohto roku zviditeľní „megaobraz“ menom Slovenské národné slávnosti. Tešíme sa na všetky naplánované podujatia, na náhodné i plánované stretnutia. Dúfame len, že sa zaobídeme bez dáždnikov a gumákov.