Pripomienka tragickej akcie Oluja (Búrka), v ktorej 4. augusta 1995 zahynulo takmer 2000 osôb a približne 200 000 osôb bolo vyhnané z vlastných domov chorvátskymi ozbrojenými silami, sa včera večer konala v Báčskej Palanke. Pri pietnej spomienke na utrpenia, prenasledovania a vyhnanectvo Srbov boli najvyšší štátni zástupcovia Srbska, tiež vysokí politickí predstavitelia Srbov z Bosny a Hercegoviny, Republiky srbskej, Chorvátska, Čiernej Hory a svedkovia tragédie. Na ihriskách Športovo-rekreačného strediska Tikvara sa zhrnulo aj viacej tisícov občanov Báčskej Palanky, z okolia a zo vzdialenejších miest.
Po hymnách Republiky Srbskej a Srbskej republiky pietne zhromaždenie minútou mlčania vzdalo poctu všetkým príslušníkom srbského národa, ktorí podstúpili utrpenie. Nasledoval parastos (žalospev) vedený patriarchom Srbskej pravoslávnej cirkvi Irinejom. V pietnom programe vystúpili Krajišnici z Republiky Srbskej. O svojej skúsenosti v akcii Oluja, v ktorej zostala bez otca dojímave hovorila mladá občianka Báčskej Palanky Jelena Kneževićová, narodená v Drvare.
Nikdy viac Oluja
V súvislosti s tým, že Chorvátsko Oluju oslavuje, opytujúc sa, ako je to možné bez toho, aby potrestalo vinníkov za vraždy a vyháňanie Srbov, prezident Srbskej republiky Aleksandar Vučić o. i. podčiarkol: „Srbsko začalo hovoriť tou pravdou, kvôli ktorej aj dnes opakujem to, čo najmenej chcú počuť, že žiadnych Búrok pre Srbov, preto, že sú Srbi, už nikdy nebude, že budeme stáť so svojím národom, pre svoj národ, neohrozujúc nikoho, nevyhrážajúc sa nikomu, ale ani nepripúšťajúc na seba a na svojich. My sa viacej nemáme čoho hanbiť preto, že sme Srbi!“
Prezident Republiky Srbskej Milorad Dodik pripomenul, že roku 1995 chorvátsky prezident Franjo Tuđman naložil: ´Najprv vyžeňte obyvateľstvo, potom vojsko pôjde za nimi!´ Zdôraznil, že šlo o „etnické čistenie, proti ktorému bol celý západný svet; umožnené bolo práve za asistencie západného sveta, veľkej silnej mašinérie NATO.“ Pričom, dodal, že nakoniec nenašli dôvody na odsúdenie generálov, ktorí viedli akciu okvalifikovanú ako zločinecké podujatie.
Jediná „vina“
Jediná vina vyhnaných Srbov, povedal patriarcha Irinej, obracajúc sa k pietnemu zhromaždeniu, bola, „že boli Srbi a že patrili k pravoslávnemu vierovyznaniu.“ Patriarcha Irinej o. i. prízvukoval: „Bol to jeden z najstrašnejších dní našej existencie na týchto priestoroch. Čo je najtragickejšie, neutrpeli ublíženie od ruky dajakého neznámeho národa, ani od rúk dajakej nám neznámej relígie; ublížili im naši bratia kresťania. To ublíženie bolo také, že sa aj nebo zahanbilo od šialenstiev ľudských.“
Pietna pripomienka výročia tragickej udalosti sa skončila hymnickou piesňou Ovo je Srbija (Toto je Srbsko). Občania mohli sledovať priamy prenos tejto celoštátnej udalosti aj prostredníctvom priameho rozhlasového a televízneho prenosu Rádio-televízie Srbska.