Náš svet je už unavený z nenávisti

Dennodenne sme svedkami nenávisti.
Nenávisť k ľudom, ba vôbec k nášmu prírodne, spoločensky a kultúrne rozdielnemu okoliu. K našim intenciám. Samozrejme, sme ľudia a je pochopiteľné mať rozličné názory.

Nenávisť sama osebe, zloba, zlosť alebo jemne povedané kategorický nesúhlas spojený so silným citovým odporom a s neprajnosťou – je hlboko zakorenená v ľudskej bytosti.
Náš svet je už unavený z nenávisti.

Nenávisť a neznášanlivosť, pocit s najväčším deštrukčným potenciálom, sa neobjavuje tak zriedkavo. Je obzvlášť zrejmé, že v čase spoločenských vypätí, roztržiek v čase kríz, je medziľudská nenávisť ako taká stále výraznejšia.
Začne sa nenávidieť, keď niekto dospeje k záveru, že ten druhý je od prírody „zlý človek“. Že ten druhý vedome a úmyselne ohrozil niečo/niekoho, čo/kto pre neho predstavuje vysokú hodnotu, a to bez odôvodnenia. Samotná skutočnosť, že neexistuje dôvod alebo opodstatnenie negatívneho správania niekoho iného, spôsobuje, že je druhý vnímaný ako nepochopiteľný, iracionálny – „zlý človek“.

Pretože zlo by nemalo existovať, ľudia si často myslia, že ani zlí ľudia by nemali existovať, že si nezaslúžia žiť. Preto je nenávisť spojená s nevedomou/vedomou túžbou, s ponížením, odstránením, emocionálnym, mentálnym a sociálnym zničením toho druhého. Kto nenávidí, môže urobiť tomu, koho nenávidí, najkrutejšie veci, bez citu alebo súcitu. Ten druhý „dostal iba to, čo si zaslúžil, myslí si, že jeho činy, bez ohľadu na to, aké kruté, boli ,úplne oprávnenéʻ “.

Nenávisť je vyvrcholením nepriateľského postoja jedného človeka voči druhému. Úplná antipatia: čím bolestivejšia je pre nenávidenú osobu, tým príjemnejšia je pre toho, kto nenávidí, pretože „spravodlivosť je uspokojená“. Nenávisť oslobodzuje človeka, ktorý nenávidí, od pocitu viny za najhoršie zločiny, pretože s týmito činmi nevidí nič zlé – pre neho je pomsta druh zaslúženého trestu.

Keď vidíme nenávisť logikou toho, kto nenávidí, potom je každá nenávisť prenasledovaním prenasledovateľa. Či už je to nenávisť voči jednotlivcovi alebo nenávisť voči určitej záujmovej skupine ľudí.
Nenávisť ako zvlášť nebezpečná by sa mala odlišovať od iných agresívnych pocitov. Hoci nenávisť aj pohŕdanie sú pocity, ktoré dehumanizujú iného ako človeka, rozdiel je v tom, že človek, ktorý je považovaný za zlého, je nenávidený, a človekom, ktorý sa považuje za bezcenného, sa pohŕda.

Nenávisť a pohŕdanie vylučujú existenciu vzťahu úcty a lásky, a teda vylučujú priateľský vzťah, hnev je možný vo vzťahu lásky a rešpektu, v priateľskom vzťahu.
Každá spoločnosť, v ktorej dochádzajú nepriateľské divízie, od fanúšikov po politické strany, je v chorom stave – rizikom „vysokej intenzity“!
Chceme zmeniť ľudí, ktorých nenávidíme, zmeňme sa sami.

Boj bol vytvorený prírodou – nenávisť je dielom človeka.
Prajem pekný týždeň vám a nám, ľudia. A ďakujem, že ste!