Vajatali hory, porodili myš. Týmto porekadlom by sa mohli najadekvátnejšie ohodnotiť tohtoročnú účasť srbskej hádzanárskej reprezentácie na 15. šampionáte Európy, ktorý do 30. januára prebieha v Maďarsku a na Slovensku.
Možno neracionálne nadšene zo zápasov v kvalifikácii a neobjektívne naladení sme od hádzanárov Srbska očakávali viac, než v tomto momente môžeme ponúknuť. A realita je žiaľ krutá – Srbsko resp. SR Juhoslávia už celé dve desaťročia nepatrí medzi hádzanárske veľmoci Európy či sveta.
Nový tréner národného tímu Toni Gerona, ktorý síce priniesol akúsi novú energiu a iný prístup k dresu so štátnym erbom, treba aby zostal aj ďalej pracovať, lebo je posun v porovnaní s predchádzajúcimi podujatiami predsa evidentný, ale nie dostatočný.
Srbsko účasť na turnaji skončilo triumfom nad Ukrajinou a dvoma prehrami – proti silnému Chorvátsku a ešte lepšiemu Francúzsku.
Pred ME naša selekcia mala nešťastie, že sa početní hráči nakazili koronavírusom a nevystali ani zranenia, pre ktoré nevystúpil ani jeden z najlepších hádzanárov Srbska Petar Nenadić. Z druhej strany, ani iné selekcie nezostali imúnne na vírus, tiež museli pozývať dodatočných hráčov a nejako sa na majstrovstvách zúčastniť.
Jasné je, že sme šancu na postup premrhali v druhom kole, keď sme prehrali proti Chorvátsku. Pred tým stretnutím sme mali dva body, kým Chorvátskom v úvodnom stretnutí prehralo. Naši však boli veľmi nervózni proti objektívne lepšiemu súperovi, nevyužili sme svoje príležitosti a naši susedia triumfovali.
Treba pripomenúť, že Chorváti na tohtoročnom podujatí nepatria medzi najväčších favoritov. Generácia Džombu, Balića, Lackovića, Metličića a ďalších, ktorá začiatkom 21. storočia bola svetovým a Olympijským majstrom, bude ťažko dosiahnuteľná, ale ani Cindrić, Duvnjak a nová generácia chorvátskych hádzanárov sa veru nezahanbí. Na ukážku konštatujme to, že od majstrovstiev sveta 2003 v Portugalsku, keď Chorváti boli majstrami sveta, si nechali ujsť len tohtoročné Olympijské hry v Tokiu, na ktoré sa im nepodarilo kvalifikovať. V tomto období hrali na Hrách v Aténach, v Pekingu, Londýne a v Riu, ako aj na všetkých MS a ME.
Práve na kontinentálnom šampionáte, z ktorého jedine zatiaľ nemajú zlato, dosahovali výborné rezultáty. Najmenej v semifinále hrali na ôsmich z posledných deväť turnajov, takže toto asi stačí na prezentáciu chorvátskej hádzanej.
Francúzi sú ešte konkurenčnejší. Dokonca, sú rekordérmi – šesťkrát boli majstrami sveta, trikrát vyhrali na Olympijských hrách a majú aj tri tituly šampióna Európy.
Zdalo sa, že sú v kríze, ale dementovali všetkých kritikov zlatom na OH v Tokiu a zdá sa, že si nárokujú na vysoké ciele aj tentoraz.
Takže, Srbsko malo to svojrázne nešťastie, že zaradené bolo do skupiny s takýmito selekciami, ale z druhej strany je to aj dobre, lebo sme sa presvedčili, že sme ešte ďaleko od hádzanárskej elity. A nedajme sa oklamať – prehra proti Francúzsku výsledkom 29 : 25 sa nezdá taká zlá, ale naša hra bola ozaj katastrofálna. Francúzi občas mali aj desaťgólový náskok a iba pred koncom trochu pribrzdili…
ME 2022 tak teda pokračujú bez srbskej reprezentácie. Ešte raz prízvukujeme, že Gerona asi vie, čo robí a bolo by mu dobre dôverovať aj ďalej, aspoň po ukončenie ďalšieho olympijského cyklu. Potvrdilo sa, že bez silnej domácej ligy a kvalitných klubov nemožno očakávať ani dobré výkony reprezentácie. Jasná vec, že Srbsko nemá kapacitu a možnosť vyčleňovať toľko financií, ako Nemecko, Francúzsko, alebo Dánsko, ale by sme aj k hádzanej mali pristúpiť predovšetkým zodpovednejšie.
V pokračovaní šampionátu budú hrať iné tímy, niektoré príjemne prekvapili, ako napríklad Čierna Hora či Holandsko. Formované sú dve nové skupiny a do semifinále postúpia dva celky z každej skupiny.
Systém súťaže je náročný a len najpripravenejší dokážu zdolať každú prekážku.
Titul majstra Európy obhajuje Španielsko, ktoré pred dvoma rokmi vo finále výsledkom 22 : 20 porazilo práve Chorvátsko. Španieli majú príležitosť dosiahnuť tri triumfy po sebe, keďže najúspešnejší boli aj v roku 2018.
Foto: www.ihf.info, twitter.com/EHFEURO