Zbierka próz a esejí Annamárie Boldockej-Grbićovej

Ide o knihu Provinčný weltschmerz, z ktorej názvu možno zároveň pocítiť svojráznu autorskú (auto)iróniu, ale aj romantickú melancholickosť, súvisiacu s významom nemeckého slova weltschmerz. Boldocká-Grbićová uvádza čitateľa do svojho špecifického literárno-meditatívneho rozjímania nad umeleckou, kultúrnou a spoločenskou tematikou už v úvodnom esejistickom texte Mať či nemať kam z konopí alebo Milujeme náš menšinový weltschmerz (čítaj samohyb), v ktorom porovnáva večnosť poetík Paľa Bohuša a Đorđa Balaševića.

Kniha obsahuje 4 prózy a ďalších 9 esejí, čiže rozjímaní nad témami, akými sú menšinové literárne geto, 500 rokov reformácie, Bienále slovenských vojvodinských akademických maliarov, dejiny a ovzdušie Galérie Zuzky Medveďovej, 150. výročie divadelníctva v Petrovci, kultúrne a divadelné dejiny Aradáča, (ne)dosahovanie hodnôt v slovenskom vojvodinskom divadle, dvojsté výročie narodenia Ľudovíta Štúra, sté výročie Slovenských národných slávností… O každej téme autorka píše svojským, poeticko-lucídnym esejistickým štýlom, odzrkadľujúcim tvorivú erudíciu získanú od učiteľov „starej školy“.

Annamária Boldocká-Grbićová hovorí, že na svoju prvú knihu čakala relatívne dlho možno aj preto, lebo má vo zvyku stále prehodnocovať samu seba a tak aj svoje texty. Knižný debut ju však určite motivuje k ďalším vydaniam, na ktoré sa nebude čakať tak dlho.