O necelý týždeň, presnejšie už v sobotu sa v Budapešti začínajú 19. majstrovstvá sveta vo vodných športoch. Ide o podujatie, do ktorého sú zapojené planetárne majstrovstvá v plávaní, potápaní, súťaž v skokoch do vody, synchronizovanom plávaní, diaľkovom plávaní a vo vodnom póle.
Podujatie sa organizuje prvýkrát po roku 2019, keďže podujatia boli zrušené pre pandémiu koronavírusu.
Na tohtoročnom podujatí by sa zúčastniť malo niekoľko stoviek športovcov a Budapešť má príležitosť organizovať tieto športové podujatia druhýkrát za posledných päť rokov, keďže majstrovstvá sveta v tomto meste prebiehali aj v roku 2017.
Ide o to, že v minulom roku podujatie malo prebiehať v japonskom meste Fukuoka. Odročené bolo na leto 2022, pre olympijské hry, ktoré sa tiež realizovali o rok neskoršie. V januári tohto roku FINA predsa rozhodla, že podujatie v Japonsku nebude ani tohto roku pre nové kmene koronavírusu. Novým hostiteľom sa stala Budapešť a plánuje sa, že sa majstrovstvá sveta v Japonsku realizujú v budúcom roku.
Akokoľvek, milovníci vodných športov už o niekoľko dní budú mať príležitosť sledovať napínavé súťaže do 3. júla, keď majstrovstvá vyvrcholia.
Otvárací ceremoniál by mal prebiehať v piatok, keď sa začnú aj kvalifikácie v synchronizovanom plávaní. Potom sa začnú aj ďalšie súťaže a najneskoršie sa pripoja vodní pólisti, keďže turnaj štartuje 20. júna v dámskej a 21. júna v mužskej konkurencii.
Súťaže budú prebiehať aj mimo Budapešti – v Debrecíne, Segedíne a v Šoprone.
V minulosti športovci z našej krajiny na majstrovstvách sveta dosahovali mimoriadne úspechy. Napríklad, spomíname si predovšetkým na fantastické výkony Milorada Čavića a Nađe Higlovej a o úspechoch vodných pólistov netreba ani mrhať slová, keďže dobre vieme, že ide o náš najtrofejnejší šport.
Vodné pólo na majstrovstvách sveta 2022
Na rozdiel od dámskej selekcie, ktorá sa v posledných rokoch predsa pomaly posúva na vyššiu úroveň, mužská vodnopólová reprezentácia Srbska na ktorejkoľvek súťaži vystupuje zaraďovaná medzi najväčších favoritov.
Rovnako tak je aj tentoraz, Srbsko na podujatí v Budapešti vystúpi bez nátlaku, že musí obhájiť zlato, lebo sme na posledných dvoch majstrovstvách sveta zlato ani nezískali. Po Olympijských hrách v Tokiu, keď naši obhájili najcennejší kov, sa s reprezentáciou rozlúčilo niekoľko fantastických hráčov, takže v Budapešti naši vystúpia v zmenenej zostave, ale s ambíciou prebojovať sa k záverečným stretnutiam. Svojráznym novým lídrom po odchode Filipa Filipovića sa stal Dušan Mandić, ktorý v konkurencii spomenutého Filipovića, ale aj Prlainovića, Gocića, Jakšića a ďalších roky bol konkurenčný, bez ohľadu na to, že je od nich mladší. Mandić je fantastickým hráčom a za podpory spoluhráčov treba očakávať, že naša reprezentácia aj tentoraz dosiahne úspech. Musíme však byť obozretní, lebo na šampionáte vystupujú aj ďalšie silné selekcie, ktoré tiež budú mať, alebo už mali zmenu generácie.
Každopádne počítať treba so Španielskom, Talianskom, Chorvátskom, Čiernou Horou a hostiteľom Maďarskom. Prekvapenie by mohli pripraviť Gréci, eventuálne Austrália a USA. Vodnopólový svet je trochu iný, ako napríklad futbalový. Nie všade sú rovnaké podmienky a preto sa o najvyššie umiestnenia takmer vždy uchádzajú tie isté reprezentácie.
Srbsko tentoraz vystúpi v základnej skupine D. Turnaj otvoríme súbojom s Američanmi, potom bude nasledovať duel s Austráliou a nakoniec sa stretneme s Kazachstanom.
V skupine A sú Maďarsko, Brazília, Čierna Hora a Gruzínsko, v B skupine zohrajú Grécko, Chorvátsko, Nemecko a Japonsko, zatiaľ čo sú do skupiny C zaradené reprezentácie Talianska, Kanady, Južnej Afriky a Španielska.
Do štvrťfinále priamo postúpia víťazi skupín, kým reprezentácie z pozícií dva a tri zohrajú osemfinále.
Aktuálnym majstrom sveta je Taliansko, ktoré pred tromi rokmi v Južnej Kórei vo finále prekonalo Španielsko.
Najúspešnejšie v dejinách je práve Taliansko, ktoré majstrom bolo štyrikrát. Treba to však brať s rezervou, lebo naša krajina majstrom sveta bola päťkrát – v dvoch prípadoch ako SFR Juhoslávia (v rokoch 1986 a 1991), raz ako Srbsko a Čierna Hora (2005) a dvakrát ako Srbsko (2009 a 2015).