Po senioroch aj kadeti slabo pochodujú

Pred niekoľkými dňami srbská basketbalová reprezentácia dostala dve boľavé facky v kvalifikácii na budúcoročné majstrovstvá sveta. Najprv sme za chotárom prehrali proti Lotyšsku a potom na domácej pôde aj proti Belgicku. Tým naša cesta na Mundobasket bude sťažená a otázne je či vôbec Srbsko na majstrovstvách aj vystúpi, keďže rivali v záverečnom kole kvalifikácie budú veľmi seriózni a majú náskok pred našou reprezentáciou.

Pri tej príležitosti sme upozorňovali na neblahú situáciu v srbskom basketbale a neúspech reprezentácie do 17 rokov na majstrovstvách sveta v Španielsku to len potvrdil.

Srbská U-17 reprezentácia totiž včera presvedčivo prehrala vo štvrťfinále MS proti Spojeným štátom americkým výsledkom 106 : 80. Možno povedať, že sme nepochodili proti najsilenejšej reprezentácii sveta, ale z druhej strany to môže byť výhovorka pre neúspechy, ktoré, žiaľ, na basketbalovom poli pribúdajú.

Naši mladí basketbalisti na podujatí v španielskej Malage zažili dve prehry – spomenutú proti USA, ako aj v základnej skupine proti Francúzsku. Práve ten duel v prípade nášho triumfu mohol zabezpečiť priaznivejší rozvrh v pokračovaní turnaja a vyhnúť sa Američanom vo štvrťfinále. Srbsko ale prehralo, kým sme v skupine prekonali Nový Zéland a Kanadu. V osemfinále Srbsko triumfovalo nad Dominikánskou republikou a o stretnutí s Američanmi je už povedané. V podstate nám konečný výsledok aj stačí na zmapovanie pomerov a na to, aby sme konštatovali, že sú Američania omnoho lepší.

Kde sme a kam smerujeme?

Keď sa vrátime k basketbalu ako športu, ktorý našej krajine v minulosti priniesol mnoho radostí a medailí – kríza je príliš seriózna.

Seniorská reprezentácia po triumfe na MS 2002 na ďalšiu medailu čakala celých sedem rokov – potom prišlo striebro z ME 2009. V tom období sme zažívali poriadne blamáže – katastrofa na Olympijských hrách v Aténach v roku 2004, potom veľmi slabý výkon na ME 2005, ktoré organizovala naša krajina, ako aj debakel na MS 2006 v Japonsku. V tom období veľmi boľavá bola aj účasť na ME 2007, keď naša reprezentácia nepostúpila zo základnej skupiny a skončila na 14. mieste. Na lavičke sa striedali Vujošević, Obradović, Šakota a Slavnić, ale sa situácia začala naprávať len s príchodom nebohého a legendárneho Dušana Ivkovića. Práve s ním sme sa stali vicemajstrami Európy v roku 2009 a potom prišlo aj semifinále MS 2010 v Turecku, kde sme v semifinále nespravodlivo a pre chybu rozhodcov prehrali proti hostiteľom. Ivkovića vystriedal Saša Đorđević a s ním naša reprezentácia získala striebra na MS 2014, na Olympijských hrách 2016 a na ME 2017. Za neúspech bolo označené piate miesto z MS 2019 v Číne, keď Sale odišiel z lavičky a prišiel Kokoškov, ale jeho epizóda trvala príliš krátko. Vrátil sa Svetislav Pešić, ale ani jemu sa (aspoň zatiaľ) nepodarilo basketbalovú reprezentáciu vrátiť tam, kam patrí.

Keď sa vrátime ku mladším kategóriám, spomenutá U-17 reprezentácia, ktorá včera prehrala vo štvrťfinále MS, má len jednu bronzovú medailu z MS 2014, selekcia U-19 poslednú medailu získala na MS 2013.

Selekcia U-18, ktorá hrá len na kontinentálnych majstrovstvách (potom sa presúva do U-19 a hrá na svetovej úrovni), je trochu lepšia. Srbsko majstrom Európy bolo v rokoch 2017 a 2018, budeme hrať aj na ME v Turecku, ktoré sa začína koncom júla.

Predsa chýba systematická práca a pravidelné úspechy, ako je to, napríklad, v prípade Španielska. Oni síce majú inú infraštruktúru a finančné možnosti, ale by sa získaná kredibilita v žiadnom prípade nesmela len tak devastovať. Srbský basketbal si to nezaslúžil a všetci si to dobre uvedomujeme.