Aj deti ulice sú iba deti
Vianoce a silvestrovanie sú za nami. Bolo to obdobie, keď sme sa viac než inokedy zamýšľali na tým, aký bude bohatý náš vianočný stôl a čo všetko dáme pod stromček. Avšak, často zabúdame, že sú aj takí ľudia, ktorí by si nežiadali nič iné, iba kúsok chleba a teplú izbu. Žiaľ, takých ľudí je čoraz viac. Aj vo veľkých mestách, aj v malých dedinách.
V Novom Sade bezdomovcov možno vidieť asi v každej jeho časti. Nevieme, či je smutnejšie vidieť starého, chorého človeka, ktorý žobre, alebo deti, ktoré behajú pomedzi autá a žonglujú s jablkami alebo loptičkami. Tieto deti si tým spôsobom zarábajú na prežitie, ak tie peniaze vôbec zostanú v ich vreckách…
Deti ulice predsa nie sú samé
Žiarivým bodom v tejto pochmúrnej realite je to, že aj tieto deti má niekto na zreteli. Aj pre tieto deti ulice, ako ich často pomenúvajú, predsa niekto niečo významné urobil. V Novom Sade je to Ekumenická humanitárna organizácia (EHO), vďaka ktorej jestvuje Útulok pre deti, ktoré žijú a/alebo pracujú na ulici. Služby útulku môžu využívať deti vo veku 4 – 18 rokov, a to každý deň od 8.00 do 21.00 hodiny. Okrem potravy, čistého odevu a možnosti využitia kúpeľní, deti tu môžu získať aj základné vzdelanie, lebo viaceré z nich nechodia do školy.
– Útulok pre deti ulice je jedným z projektov našej organizácie a súčasne aj časťou národného programu pod názvom Posilnenie prevencie HIV a starostlivosti o najohrozenejšie skupiny. Tento projekt sa realizuje pod patronátom Globálneho fondu na boj proti HIV, tuberkulóze a malárii, – hovorí riaditeľ EHO Vladislav Ivičiak.
– Jestvuje už štyri roky. Najprv naši volontéri vykonávali prácu v teréne, kde sa venúvali edukácii detí o víruse HIV a iných pohlavných bolestiach, ale aj o údržbe hygieny, no časom sa ukázalo, že to nestačí. Uvedomili sme si, že musíme tie deti zaradiť do systému, či už školského, zdravotného alebo sociálneho. Mnohé z nich z právnej strany vôbec nejestvujú. Nemajú žiadne doklady o tom, kto sú, kedy sa narodili, odkiaľ prišli. Aj tu im pomáhame, hoci vybavovanie osobných dokladov ide veľmi pomaly, lebo otázkou je, či vôbec boli niekde zaregistrovaní, – hovorí riaditeľ EHO.
Významnú úlohu majú početní volontéri
Deťom sa venujú aj odborníci – psychológovia, lekári a defektológovia. Okrem osem stále zamestnaných pracuje s nimi zhruba 25 volontérov, ktorí sú väčšinou študentmi. Útulok koordinuje Daliborka Batrnek a ako nám povedala, ich služby denne využíva zhruba 25 detí.
– Niektoré deti prichádzajú každý deň, iné zase iba vtedy, keď potrebujú odev alebo počas zimy, keď máme aj najväčší počet detí. Sú to zväčša deti rómskej populácie, ale prichádzajú aj Nerómovia. Sú z chudobných rodín, bezdomovci, nielen z teritória Nového Sadu, ale aj okolitých miest, ktoré s rodinami prišli do mesta za lepším životom, – hovorí koordinátorka Batrnek.
Potrava, čistý odev a teplá miestnosť nie je jediné, čo im každodenne ponúkajú. Dvakrát denne majú dielne na rôzne témy, pracujú na ich gramotných zručnostiach a pomoc im poskytujú aj psychológovia, lebo tieto deti sú, žiaľ, často vystavené nejakému násiliu.
V útulku, pravdaže, platia aj určité pravidlá. Prvým záväzkom každého dieťaťa je ihneď pri vstupe do miestnosti umyť si ruky. Ak dieťa chodí do školy, počas vyučovania nesmie byť v útulku a ak sa stane, že niektoré z nich prejaví násilie voči druhému, päť dní nemôže využívať služby útulku. Toto sa však nevzťahuje na zdravotné služby a stravu.
[paragraph_left][block] [blockquote style=”1″]Na uliciach Nového Sadu žije viac ako 200 našich malých spoluobčanov.[/blockquote] [/block][block] Útulok podporujú aj rôzne organizácie, firmy a občania. Takmer každý deň im občania prinášajú odev a veľkú podporu majú aj z Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo, odkiaľ každý deň dostanú 20 varených jedál. Avšak spomínaný hlavný sponzor Globálny fond v tomto roku končí prácu v našej krajine, a tým je aj budúcnosť tohto útulku, ale aj útulkov v Belehrade a v Niši, pod veľkým otáznikom. Vyjadrujú nádej, že Mesto Nový Sad prevezme povinnosť financovania, čo je podľa zákona aj povinné. Žiaľ, financovanie útulku nebolo zaradené do minuloročného mestského rozpočtu. Uvidíme, ako to bude v tomto roku.[/block][/paragraph_left]
Počas našej návštevy v malom útulku bolo pätnásť detí. Jedni boli sústredení na hru na počítačoch, druhí sa bavili pri hudbe a tretí zase niečo kreslili. Pozornosť upútalo jedno malé dievča, ktoré ihneď povedalo, že jej fotka nesmie byť v novinách, lebo XX bude vidieť, že chodí do útulku. Po ubezpečení, že ju nebudeme fotiť, spýtali sme sa, kto jej zakazuje, aby tam chodila. Zopakovala meno, ale viac o tom nechcela hovoriť.
Aj viac ako očividné je, že tieto deti nielenže nemajú svoj dom a ochranu, ale sú aj vystavené rôznym spôsobom násilia. Zostáva nám len veriť, že si vedenie Nového Sadu uvedomí význam tejto ustanovizne a preberie na seba jej financovanie, a dúfať, že štát raz rieši problém tejto vždy marginalizovanej populácie.
Potešenie a sľuby
Koncom roka deti sa potešili novoročným balíkom, ktoré im odovzdal novosadský primátor Miloš Vučević, ktorý pri tej príležitosti vyjadril súhlas, že sa týmto deťom nemáme venovať iba jeden deň v roku a ako povedal, návštevu využil aj na to, aby sa oboznámil s kľúčovými problémami, s ktorými zápasí útulok.
Okrem primátora mesta Nový Sad balíky priniesli aj členovia Novosadskej cyklistickej iniciatívy a k tejto akcii sa pripojilo aj združenie Odigos.
Posledná informácia, ktorá odznela z Mestskej radnice, je určite potešujúca. Člen Mestskej rady pre sociálnu ochranu Bela Kurina pre novosadskú televíziu Kanal 9 vyhlásil, že Mesto Nový Sad v tomto roku zabezpečí prostriedky pre fungovanie útulku a nedovolí, aby mnohé deti zostali bez tejto významnej pomoci.
Jasmina Pániková
