Veľa drám a skratov, málo nádejí

8.jan 2014

Veľa drám a skratov, málo nádejí

Svetový štátnik: Nelson Mandela (foto: týždenník Vreme)

Svetový štátnik: Nelson Mandela (foto: týždenník Vreme)

SVETOVÉ ROVNOBEŽKY V ROKU 2013

Globálna politická scéna zostala aj v roku 2013 v podstate takou, akou bola aj dovtedy. Zase sa nič dôležité nezmenilo: krízy, nedorozumenia, zrážky, otrasy, tragédie… Obamu trápili reformy, rozpočet a vzťahy so spojencami, dôveru ktorých nahlodal nechutnou aférou s odpočúvaním, Čína sa nezmenila ani po výmene lídrov, v Kremli Putin naďalej vládne pevnou rukou, Európa je ďalej v kríze, kým sa v Sýrii Asad úporne drží pri moci. Terorizmus tiež dal vedieť o sebe: útokov so stovkami obetí bolo mnoho, no zvlášť napäté bolo v polovici septembra v nákupnom stredisku v Nairobi, kde teroristi zavraždili okolo sedemdesiat osôb.

Pod drobnohľadom verejnosti neboli len drámy podobného druhu. Každý mesiac sa dialo i kadečo iné. V januári 2013 uplynulo dvadsať rokov vzniku Slovenskej republiky, Česi si za prezidenta zvolili Miloša Zemana, inauguráciu Baracka Obamu poznačilo heslo Viera v budúcnosť USA a na parlamentných voľbách v Izraeli vyhral úradujúci premiér Benjamín Netanjahu.

Ani február, hoci mesiac najkratší, sa neobišiel bez noviniek. Mahmúd Ahmadínedžád pricestoval 5. 2. 2013 do Káhiry ako prvý iránsky prezident od islamskej revolúcie v roku 1979. Pápež Benedikt nečakane oznámil 16. februára rezignáciu a že v posledný deň februára končí. Novým pápežom sa 13. marca stal argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio, ktorý si vybral meno František. Taliansko sa na sklonku februára ocitlo pred vážnou križovatkou pre parlamentné voľby, ktorými sa skončila úradnícka vláda Maria Montiho. Celoeurópske alebo skôr problémy Európskej únie spôsobili v Grécku generálny štrajk pre úspornú politiku vlády.

Pre komplikácie po operácii rakoviny začiatkom marca vo veku 58 rokov zomrel prezident Venezuely Hugo Chávez. V Prahe sa Miloš Zeman 8. marca úradne stal po rade tretím českým prezidentom a prvým zvoleným v priamych voľbách. O týždeň neskoršie čínsky parlament na výročnom plenárnom zasadnutí zvolil za prezidenta Si Ťin-pchinga. V druhej polovici tretieho vlaňajšieho mesiaca Sýrčania si pripomenuli druhé výročie povstania proti režimu Baššára al-Asada. Počet obetí zrážok stúpol za to obdobie až na sedemdesiattisíc, kým počet utečencov prevýšil milión. Vo Veľkej Británii za divných okolností vo veku 67 rokov zomrel ruský magnát Boris Berezovskij. Vrtochy klímy sa zvlášť tragicky prejavili v Rusku, kde si zima vyžiadala viac ako tristo životov. Chronologický pohľad na štvrtý vlaňajší mesiac prezrádza, že sa novým prezidentom Venezuely po voľbách stal Chávezov nástupca Maduro, v Taliansku na ďalšie sedemročné obdobie zostal prezidentom Giorgio Napolitano. Do dejín v apríli vo veku 87 rokov odišla bývala britská premiérka Margaret Thatcherová. Najväčšie znepokojenie a celý rad úvah nad pracovnými podmienkami v Ázii spôsobil pád budovy s textilnými závodmi v predmestí metropoly Dhaka v Bangladeši. V troskách zrúcanín prišlo o život 1 127 ľudí.

Najkrajší mesiac – máj, dal o sebe vedieť aj cez viaceré mená svetových politikov. Podľa časopisu Forbes Angela Merkelová je najmocnejšou, presnejšie najvplyvnejšou ženou sveta. Šiesteho mája vo veku 94 rokov zomrel sedemnásobný taliansky premiér Giulio Andreotti. Jún však bol diplomaticky oveľa viac rušný. Prvého júna 2013 uplynulo šesťdesiat rokov, ako Alžbeta II. zasadla na britský trón vo veku dvadsaťsedem rokov. Bol to i mesiac, v ktorom sa narodilo prvé dieťa kráľovského páru Veľkej Británie princa Williama a vojvodkyne Catherine. Štrnásteho júna sa konali prezidentské voľby v Iráne, na ktorých prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda vystriedal Hassan Rúhání. Jún poznačili aj demonštrácie v Turecku proti plánom na prestavbu populárneho istanbulského námestia Taksim, kde v okolí má vyrásť obchodné centrum. Európu, najmä strednú, trápili záplavy, Grékov skutočnosť, že im vláda zrušila verejnoprávnu televíziu a rozhlas, kým Českú republiku korupčná aféra, ktorá spôsobila pád vlády Petra Nečasa, ktorý bol premiérom od júna 2010. Na sklonku uvedeného mesiaca my sme sa však konečne dožili peknej správy: 28. 6. samit EÚ rozhodol o začatí prístupových rokovaní so Srbskom.

V prvý júlový deň 2013 sa Chorvátsko stalo ďalším členom EÚ, ako prvá krajina v histórii únie, ktorá do nej vstúpila sama. Indiu v júli trápili povodne a zosuvy vyvolané monzúnovými dažďami na severe, ktoré si vyžiadali tisíce obetí. Veľmi vrelo najmä v Egypte, kde 3. júla, po roku vládnutia, egyptská vláda zosadila Mursiho z dovtedajšieho trónu. V polovici augusta si protesty v Egypte vyžiadali stovky mŕtvych. Jedným z následkov drámy bolo rozhodnutie, aby prechodná vláda v ťažko skúšanej krajine pôsobila do jari 2014. Celé leto sa svet zaoberal osudom bývalého spolupracovníka amerických tajných služieb Edwarda Snowdena, ktorý sa po rôznych peripetiách ocitol v Rusku. V Moskve získal dočasný jednoročný azyl, pre ktorý Obama zrušil septembrové rozhovory s Putinom.

Rozpory dvoch super hráčov na svetovej scéne vystupňovali aj diania po 20. auguste, keď sýrska opozícia hlásila chemické útoky. O život prišlo takmer 1 500 ľudí, dráma v Sýrii sa začala rútiť v smere intervencie, aby 25. augusta vášne utíchli, keď tento štát umožnil vyšetrenie chemických útokov zo strany Spojených národov. September prebiehal v znamení parlamentných volieb v Nemecku, na ktorých presvedčivo zvíťazila Konzervatívna únia CDU/CSU a doterajšia kancelárka Angela Merkelová, zosobnenie Európanky bojujúcej za záchranu spoločnej meny a Európskej únie. Nad ďalšími dvoma udalosťami jednou tragédiou a jednou krízou bolo veľa diplomatických a iných úvah. Pri talianskom ostrove Lampedusa stroskotala loď, pričom zomrelo viac ako tristo afrických migrantov, väčšinou z Eritrey a Somálska. Na vlaňajší október si Američania spomínajú podľa odstávky vlády. Spôsobilo to, že do práce nešlo celé dni viac ako milión ľudí, keďže republikáni pre výdavky na Obamovu zdravotnú starostlivosť zablokovali rozpočet. V druhej polovici októbra USA zase zapli vládu, no bolo jasné, že sa problém uvedeného druhu opäť vynorí.

Najhoršie však na tom boli Filipíny, ktoré v polovici októbra zasiahlo najsilnejšie zemetrasenie za posledné dve desaťročia. O život prišli na tisíce ľudí, takmer 350-tisíc ľudí zostalo bez strechy nad hlavou. Smútok iného druhu priniesol 5. december, keď vo veku 95 rokov zomrel Nelson Mandela, bývalý juhoafrický prezident, dlhodobý politický väzeň, neúnavný bojovník proti rasizmu a za slobodu. Odišiel človek, ktorý tvrdil, že ak sa ľudia môžu naučiť nenávidieť, tak sa môžu naučiť aj milovať. Práve toto druhé potrebujeme omnoho viac ako dnes v tomto komplikovanom, rozhádanom, nenávisťou prekypujúcom svete.

Oto Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs