Čas pre dvoch
Bez ohľadu na všetky problémy, ktoré v najdlhšom mesiaci v roku trápia občanov Srbska, jedno svetielko začína blikať na konci tunelu. Jeho zdrojom je začiatok prístupových rokovaní s Európskou úniou stanovený na 21. január, ktorý šéfka rokovacieho tímu Tanja Miščevićová v interview pre NIN opísala ako „jednu peknú ceremóniu, schôdzu polhodinovú až štyridsaťpäťminútovú, s komisárom Fülem a baronesou Ashtonovou, kde z našej strany predseda vlády a prvý podpredseda ozrejmia stanoviská k princípom rokovaní“. Počas dní, mesiacov a rokov potom nasleduje významná hoci neľahká cesta, počas ktorej treba absolvovať spolu 35 kapitol a pripraviť sa na vstup do únie. Keď ide o výsledky tejto práce, často počuť tvrdenia, že eurointegrácia znamená stratu vlastnej identity národa či štátu, čo, samozrejme, nezodpovedá pravde. Najlepšie o tom svedčí u nás zatiaľ nedostatočne opakované motto Európskej únie „unity in diversity“. U nás to Vojvodina dávno pozná a úspešne propaguje ako „bohatstvo odlišností“.
Fakt, že sme úspešne prekročili pomyselnú hranicu dvoch rokov, ešte neznamená, že sme sa v novom roku zbavili starej batožiny. To sa predovšetkým vzťahuje na do omrzenia omieľanú tému predčasných volieb, o ktorej sa počas sviatkov vyjadrili hádam všetci, ktorých hlas na politickej scéne niečo znamená. Najhlasnejšie o nutnosti predčasných volieb hovoria predstavitelia Srbskej pokrokovej strany (SNS) ako najsilnejšej strany na srbskej politickej scéne. Predvolebný prach dodatočne rozvíril prezident Nikolić, ktorý vyhlásil, že Srbsko môže mať lepšiu vládu. Odpovedajúc na opakované otázky premiér Dačić sa vyjadril, že sa nebojí volieb, hoci nevidí dôvod, prečo by sa na voľby malo ísť. Ani opozičné strany, ktoré sa ich už podľa definície musia v každej chvíli a pri každej príležitosti dožadovať, predčasné voľby neodmietajú. Nikto však nemôže s istotou tvrdiť, čo by im táto previerka priniesla. S rozumným návrhom vystúpil minister Ljajić, keď vyhlásil, že konečne treba preseknúť a rozhodnúť buď – alebo, pretože konštantné predvolebné očakávanie zmenšuje reformnú kapacitu vlády.
Najmenej o predčasných voľbách povedal ten, od ktorého rozhodnutie najväčšmi závisí. Možno preto, že namiesto prvého podpredsedu vlády a predsedu pokrokárov Vučića o voľbách hovorili iní, napríklad ministerka Mihajlovićová a predseda Národného zhromaždenia Stefanović, obaja vysokí funkcionári SNS. A možno preto, že si Vučić podobne ako aj Dačić uvedomuje, že dôvodov na predčasné voľby nieto – okrem rastúcich pokrokárskych ambícií. Pre človeka, ktorý sa rozhodol popracovať na historickom menení Srbska, tieto prízemné ambície by iste nemali byť dostatočným dôvodom na vypísanie volieb.
Opakované prieskumy verejnej mienky ukazujú, že by výsledky volieb nepriniesli žiadne prekvapenie. Podľa vysokého ratingu SNS sa dá predpokladať, že by vo voľbách mohla získať takmer nadpolovičnú väčšinu a – absolútnu moc. To, že by vládu utvorila s LDP, SPO alebo LSV ešte neznamená, že by vo vláde vládlo „bohatstvo rozličností“.
Celkom iný prípad by bol, keby sa na politickej scéne utvorila aká-taká rovnováha. Netreba totiž zabúdať, že v demokracii nemôže byť len jeden, a to nevyhnutne nastoľuje otázku oživenia relevantnej opozície. Výber je logický, hoci v danej chvíli trochu pritiahnutý za vlasy, keď máme na zreteli aktuálnu situáciu v Demokratickej strane (DS). O tom Vesna Pešićová povedala: „Veľmi je dôležité zachovať DS ako druhú veľkú stranu, pretože by Srbsko malo smerovať k určitému druhu dvojstraníckeho systému. Nie je podstatné, kto to personálne vykoná, ale je životne dôležité stabilizovať DS.“
Anna Lazarevićová
