Aj sila, aj rýchlosť, aj pôvab…

Onedlho sa ich meno bude skloňovať vo všetkých pádoch. Sestry Agbabové. Kikinďanky. Staršia Marija nemá ani osemnásť. Mladšia Jelena oslávila v júni iba šestnásť. Už patria k oporám ich družstva. Prvá je juniorská, druhá kadetská reprezentantka Srbska.

Obidve sú postrachom pre brankárky. Marija je pravou spojkou s presnou ľavačkou a osmičkou na drese. Jelena pivotom s precíznou pravačkou a tričkom s číslom jedenásť. Obe hrajú pre ŽORK Kikinda. Staršia je vodcovskou postavou. Kapitánkou družstva. Levom – v znamení i na palubovke. Mladšia má leví podiel na prvom mieste klubu. V Prvej lige Srbska (prednedávnom postúpili cez baráž do najvyššej súťaže, od jesene budú hrať Superligu Srbska). Narodená je v znamení blížencov. Mimo športových hál sú ako dvojičky.

„Hádzaná ma zlanárila v tretej triede základnej školy. Šla som sa iba pozrieť na tréning, na zápas. Skôr to bola náhoda ako úmysel. Zapáčila sa mi. Zostala som. Darilo sa mi lepšie ako iným. Dospievam s týmto športom,“ začala Marija.

„Do tajov rýchleho športu na krátkych úsekoch ma zasvätila sestra. Napochytro som sa zoradila do tej istej hádzanárskej dráhy,“ prezrádza Jelena.

Mládežnícky hádzanársky klub z Kikindy je opravdivou liahňou talentov. V menoslove hráčok má až osem reprezentantiek. Najmladšia hráčka v seniorskom družstve Jelena Ðurašinovićová z Vrbasu je reprezentantkou v predkadetskej, pionierskej konkurencii. Len prednedávnom oslávila pätnáste narodeniny. Najstaršia v družstve Jelena Ardala má iba dvadsaťjeden rokov.

„Pre Kikindu hrajú ešte tri moje reprezentačné spoluhráčky. Juniorský dres „orlíc“ si obliekajú aj brankárka Selena Aleksićová, stredná spojka Jovana Veljkovićová a ľavá spojka Stefana Ristićová. Prvé dve na sever Vojvodiny pricestovali z Nišu, tretia z Kraljeva,“ informuje Marija.

Sestry Agbabové žartujú, že sa čochvíľa ich ŽORK Kikinda premenuje na Reprezentácia Srbska.

„Okrem mňa je v kadetskej reprezentácii spoluobčianka Jelena Živkovová, ktorá hráva na poste strednej spojky a Čačanka Aleksandra Vukajlovićová na poste pravej spojky,“ dopĺňa klubový reprezentačný zoznam Jelena.

„Máme všetky podmienky na kvalitné a denné tréningy. Hráčky mimo Kikindy majú zabezpečené školenie, stravovanie a ubytovanie v internáte. Mimo dní, keď hráme zápasy doma či vonku, trénujeme občas aj dvakrát denne. Cvičíme radom taktiku aj techniku. Clonenie, križovanie, zabezpečovanie. Ide o fyzicky náročný šport,“ podotkli usilovné žiačky tretieho a prvého ročníka Strednej ekonomicko-obchodnej školy v Kikinde.

Staršia zo sestier vie tvoriť hru, bleskovo meniť smer, dobre ovláda loptu. Rýchlo a presne hádže z miesta a vo výskoku. Súperky sú často „náplasťou“ na nej, pokúšajú sa zabrániť jej strelám z deväťmetrovej vzdialenosti alebo narúšať jej rozohrávky. V obrane blokuje strely, ale aj stráži pivota.

Mladšia a vyššia je stále v strehu, blokuje lopty v obrane. Tvorí priestranstvo spoluhráčkam na streľbu alebo ju klubové kolegyne samy vysúvajú do streleckých pozícií. Strieľa často s náskokom. Keďže sa v útoku pohybuje medzi brániacimi hráčkami, ako hovorí, neraz je pred okrajom bránkoviska terčom cieľavedomých a náhodných útokov súperiek.

„Na meraniach síl sa prispôsobujeme kvalite rivaliek. Hráme i stiahnutú obranu, častejšie ale počas hry kombinujeme niektoré z vysunutých obranných rozostavení, najviac klasické 2 – 4,“ zdôrazňujú kikindské krásavice.

Mimo športovísk sú sťaby opačnej povahy, akú im obľúbený, ale rozbúrený kontaktový šport prináša. Rozmýšľajú rozumne, odpovedajú pomalšie a dôkladne. Hoci sú už teraz vo svojej branži doma slávne, sú zároveň slušne vychované, majú v sebe pokoru a sebadisciplínu.

Jelena by sa rada po skončení aktívnej športovej činnosti stala hádzanárskou trénerkou, Marija je zatiaľ plne sústredená na hráčsku kariéru, ktorá je obom na vzostupe.

„V hádzanej, ako i vo vodnom póle, chvíľami hrajú prím aj rozhodcovia. Možno práve v týchto športoch vedia rozhodnutiami ovplyvniť ďalší priebeh zápasu. Účinkujú na prerušenia hry, vylúčenia hráčov. Preto sa každé družstvo snaží byť na zápase natoľko lepšie, aby ich výkon prekonal prípadné chyby rozhodcovskej dvojice. Tempo a presnosť nahrávok sú meradlom úrovne tímu,“ postrehujú budúce športové hviezdy.

Keď zavoláte hádzaná, ozve sa vám Európa. Tento šport je najpopulárnejším práve na starom kontinente. Preto nečudo, že by zahraničnú hádzanársku kariéru obe rady absolvovali u južných či severných susedov, alebo v severských krajinách.

„Súčasne najlepšie svetové kluby sú Budućnost Podgorica, maďarský Győri či nórsky Larvik. Nepoznáme úspešné hádzanárky, ktoré by odmietli ponuku daktorého zo spomínaných špičkových klubov,“ tvrdia talentované sestry.

Sestry Agbaba na internet a sociálne siete vlastne ani nemajú veľa času. Vo voľnom čase sa ale započúvajú do dobrej hudby, poprípade pozrú si dáky film. Vedia, že doma je sotvaže dakto prorokom. Ale vďaka hádzanej tieto Banátčanky už prešli poriadny kus Európy. Dobyjú už čoskoro i hádzanársky svet?

Ján Špringeľ