Aj vidiecky aj urbánny

Na ceste z Nového Sadu smerom do Báčskej Palanky sa nachádza sídlisko Veternik. Vďaka sústavnému zvyšovaniu počtu obyvateľstva sa toto sídlisko rozrastá, ale súčasne zostáva tesne spojené s Novým Sadom. Nebyť čiastočne skrytej tabule s názvom sídliska, cestujúci si ani nevšimne, že sa ocitol vo Veterniku, ktorý je zároveň tesne spätý aj s ďalším osídlením – s Futogom.

Málo je známe, že Veternik má aj svoj erb. Na ňom je znázornený vojak predstavujúci mladých ľudí, ktorí odišli do vojny, vavrínové listy sú symbolom víťazstva a zelená farba predstavuje plodnú báčsku rovinu. Erb je orámovaný čiernou farbou, aby pripomínala obete, ktoré padli za slobodu.

Založenie osady je späté s príchodom vojnových veteránov. Aj jej rozvoj sa, dokonca aj po mnohých rokoch, stále spája s vojnou. Počas vojny v Chorvátsku a v Bosne a Hercegovine, ako aj v povojnových rokoch, sa tu nasťahovalo mnoho utečeneckých rodín a vtedy vlastne sa osada začala prudko rozrastať. Stavali sa domy a zakladali mnohé súkromné firmy. Dnes sú tie firmy natoľko zachodené, že vás z každej strany hlavnej ulice smerom k Futogu obklopujú automechanické dielne, obchody s rôznym stavebným materiálom a rozličné sklady. Veternik je pre niekoho iba sídlisko, cez ktoré len tak prejde, avšak pre mnohých je to miesto pre život, ktoré má, ako aj každá osada, svoje pozitívne a negatívne stránky.

Spätosť s Novým Sadom určite patrí k pozitívnym stránkam života vo Veterniku. Ako vraví predseda Rady Miestneho spoločenstva Veternik Aleksandar Jovančević, Veternik je ideálne miesto na život – ste blízko  mesta, ale máte aj pokoj, ktorý si každý rád dopraje. „Rýchly rozvoj našej osady zapríčinil to, že výstavba infraštruktúry v niektorých častiach prebiehala pomalšie, než by sme si priali,“ hovorí A. Jovančević. „V niektorých častiach ešte nie je vystavaná kanalizácia a cesty nie sú ani len vysypané štrkom. To sa v najbližšom období musí doriešiť. Čoskoro sa má začať s výstavbou ešte jednej predškolskej ustanovizne a v budúcnosti by sa mal riešiť aj nedostatok športových objektov.“

Okrem týchto objektov vo Veterniku podľa predsedu Rady MS badať aj veľký nedostatok kultúrneho života. Už roky sa tu neuskutočnilo ani jedno kultúrne podujatie. „V susednom Futogu napríklad každoročne prebiehajú početné podujatia, a my nemáme ani len sviatok osady. Začali sme na tom pracovať a podnecujeme aj školy, aby sa zapájali, či už folklórnymi alebo športovými udalosťami. Dúfame, že sa nám za pomoci Mesta Nový Sad podarí zorganizovať nejaké podujatia, o ktoré sú naši občania už roky ukrátení. Potvrdením, že všetci túžime po nejakom podujatí, bol aj Deň športových aktivít, ktorý sa uskutočnil v októbri. Toto podujatie bolo zorganizované najprv v Kaći a v Sriemskej Kamenici a nakoniec u nás, kde malo viac ako 700 účastníkov. Zorganizovala ho spoločnosť Sportins pod patronátom Mestskej správy pre šport a mládež, ale zapojené bolo aj MS Veternik, ako aj mnohí občania. Naša práca bola odmenená pohárom za najlepšie zorganizovaný športový deň. To je dôkazom, že spoločnými silami môžeme všeličo urobiť, a pohár by nám mal byť podnetom k realizácii ďalších plánov,“ hovorí A. Jovančević.

Občania Veternika mali vždy blízko k športu. Veď práve vo Veterniku žije úspešná športová rodina Kačar – boxeri Tadija a Slobodan, nositelia olympijských, svetových, európskych a mnohých iných medailí. Medzi ďalších známych športovcov z tejto rodiny patrí Nenad (vodné pólo) a Gojko (futbal).

Veterničania majú športovcov aj v tenisovej reprezentácii. Práve  v tejto osade sa nachádza aj moderná Športová akadémia FK Vojvodina   Futbalové centrum Vujadina Boškova. Toto tréningové centrum vzniklo v 70. rokoch, avšak súčasnú modernú podobu dostalo v roku 2006.

V osade sú dve základné školy. Základná škola Mihajla Pupina bola otvorená koncom 60. rokov minulého storočia a dnes ju navštevuje oko tisíc žiakov. Spomínaný rýchly nárast počtu občanov si vyžiadal výstavbu ešte jednej základnej školy. Základnú školu Marije Trandafilovej oficiálne otvorili 1. septembra 2009. Budova tejto školy je vystavaná podľa európskych štandardov (zabezpečenie bezbariérového prístupu pre osoby s invaliditou, výťah a špeciálne toalety pre zdravotne postihnutých). V osade sa nachádza aj knižnica Petra Kočića – pobočka novosadskej Mestskej knižnice.

Zdravotne postihnutým sa osobitne venujú v ustanovizni pre postihnuté deti a mládež Dom Veternik, ktorá je založená roku 1971. Patrí medzi najväčšie ustanovizne tohto druhu u nás a toho času je v nej ubytovaných okolo 600 osôb z celého Srbska.

Hovoriť o jednom z najmladších sídlisk vo Vojvodine nie je ľahko, zvlášť keď je tak veľmi späté s mestom ako Veternik. Jeho občania si dodnes zachovali nárečie, ktoré si pred rokmi priniesli so sebou, no keď ide o kultúrne podujatia  a kultúru, tá je takmer mŕtva. Nedostatok kultúrnych programov občania Veternika si môžu vynahradiť v Novom Sade. A preto možno uzavrieť, že väčšina obyvateľov má iba adresu vo Veterniku, a žije v Novom Sade.

J. Pániková