Ako je to, keď pľuští

Sú veci staršie i novšie, a následkom toho máme i slová staršie, novšie a celkom nové. Pravda, niektoré staré veci zanikajú, a s nimi zanikajú aj ich názvy. Avšak nie každá stará vec zanikne, a preto nie každé staré slovo treba hodnotiť ako nepotrebné. Takým je i sloveso pľušťať, ktoré v novšej dobe používa len málo ľudí. Ako keby toto slovo zapadlo do zabudnutia.

Nebude tu inej príčiny ako neúplná znalosť slovného bohatstva našej reči. Veď skutočnosť, ktorú vyjadrujeme týmto slovom, vyjadriť iným, primeraným slovesom sotva možno. Slovesom pľušťať vyjadrujeme pálčivý pocit v ústach a v hrdle, aký máva človek po požití väčšej dávky alkoholického nápoja, resp. keď sa človek zle cíti po pijatike: I tebe pľuští – je to mrcha poriadok, že človek zábavu musí odpokutovať. (Šolt.); Čo by mi pľušťalo: nudím sa. (Šolt.)

Zvratom pľuští mi vyjadrujeme asi toľko, ako „žiada sa mi niečo zajesť alebo vypiť, aby som si napravil žalúdok a zavlažil páliace hrdlo“. Ak máme taký pocit, radi by sme si zajesť kyslých uhoriek, dobrej kapusty alebo kapustnice, pravda najradšej s kúskom klobásky alebo údeného rebierka.

Aj keď je daždivé počasie, keď prudko prší, leje sa, najtrefnejšie to azda vyjadríme slovesom pľušťať: dážď pľuští. Toto slovo použité veľmi výstižne nachádzame aj v poetických skladbách: Krv na zem pľuští (Ráz.) – vystrekuje; Kríž na kríž plam a ťažké zápäť hromy: to šuští-pľuští, hne-tne, chromí-lomí. (Hviezd.)

Na ospravedlnenie uvedeného doložíme, že vo výkladovom Slovníku slovenského jazyka, p – r, sa vysvetľuje jeho význam, pokým v Krátkom slovníku slovenského jazyka je vysvetlené v kratšej verzii a hodnotí sa ako expresívne.

ĽN – ah