Ako sme sa nádejali…

Niekoľko pekných správ v rozpätí pár dní. Prvá je z oznámenia Európskej komisie o pokroku Srbska v eurointegrácií, zverejneného 9. novembra. Kvituje sa v ňom, že sú ekonomické reformy účinné a makroekonomická politika dobra.

Osobitne sa vyzdvihuje deficit rozpočtu a dosiahnutá finančná stabilita. Kladné je zhodnotený aj stav verejných financií, ktorý je následkom zredukovania fiškálneho deficitu, hoci ešte stále zostáva zistiť akú sumu dosiahnu prebraté dlhy, ako aj straty.

Čosi podobne kvitovala aj Misia MMF. Podľa nej dobré výsledky ekonomického programu vlády pokračujú. Očakáva, že rast hrubého národného dôchodku na budúci rok bude tri percenta. Inflácia by naďalej mala zostať mierna napriek urýchlenému rastu zárobkov v súkromnom úseku.

Výsledky nad očakávania

Na nedávnej pravidelnej mesačnej prezentácii časopisu Makroekonomické analýzy a trendy (MAT) kvitovali, že výsledky ekonomiky Srbska prevýšia očakávania. Základom sú údaje o deväťmesačnej hospodárskej aktivity. Ide o rast priemyselnej výroby o 5,2 percenta, o stúpanie exportu o 10,1 percenta, o približne 78-percentné krytie dovozu vývozom, ako aj o zvýšenie maloobchodného obratu. Toto posledné je následkom reálneho, 2,8 percentného rastu netto zárobkov. V období január-september medziročný rast maloobchodného obratu bol trochu menší od septembrového – nominálne ide o 7,1 percenta a v stálych cenách o 8 percent.

Ak by inflácia stúpala posledné tri mesiace roka priemerne mesačne o 0,1 percenta na základe  predošlých deväť mesiacov, na konci roka by mohla byť 1,5 percenta.

Lepšie vyberanie daní

Do tretice ešte jeden údaj zasluhujúci  pozornosť. Od začiatku roka  doteraz Daňová správa Srbska vybrala viac než 905 miliárd dinárov daňových príjmov. Za prvých deväť mesiacov je to až o 85 miliárd dinárov viac než vlani v rovnakom období.

Ide o viac ako desaťpercentné zvýšenie týchto príjmov, ktoré sa  dvoma tretinami podieľajú na tvorbe štátneho rozpočtu. Takýto úspech možno ozrejmiť dvoma činiteľmi: účinnejšou prácou daňových úradníkov, ako aj uvádzaním sivých pohybov ekonomiky do legálnych rámcov a rastu výroby.

Z piatich daňových kategórií: daní z pridanej hodnoty, akcíz, daní zo zisku, daní z dôchodku občanov a príspevkov, najväčší rast mali dane zo zisku – 28 percent, najmenší dane z dôchodku občanov: len 0,6 percenta. Časť kladných výsledkov možno vysvetliť aj ako následok kampane, ktorú Daňová správa odštartovala s heslom Zaplať daň, dobro získaš zaň.