Antitalenty a Papalini

Petrovec v tom období mal viacero dobrých tímov a jedni z najúspešnejších z nich boli s pomenovaním Antitalenty a Papalini. Tí hrali tvrdé súboje medzi sebou a hrávali páčivý futbal. Boli to chlapci, ktorí mali radi futbal a nemali sa kde stroviť cez leto. Chodievali hrávať aj poza chotár – do Vrbasu, Maglića, Báčskej Palanky na Tikvaru, do Nového Sadu na Dnevnikov turnaj. Hrali do konca 80-tych rokov, kým nezačala občianska vojna, aj chlapci sa poženili, založili si rodiny…

Antitalenty sú trochu starší tím. Vznikol ako generačný tím gymnazistov ročníku 1963. Za celok Antitalenti, generáciu 1963 – 1966, hrávali brankár Ďuga, Lomen, Opavský, Záborskovci Ján a Vlastislav, Dýr, Ožvát, Krnáč, Myjavec, Fábry z Kupína, Kohút, ktorý často bol aj rozhodcom.

Za celok Papalini, ktorého zostavu tvorili chlapci generácií 1966 a 1969, vtedy hrávali brankár Franka, Mučaji, Sabo, Samuel a Miroslav Záborskovci, Očenáš, Tatliak, už aj nebohý Stojimirović… Niektorí hráči vtedy hrali aj za oba celky.

Teraz po štyridsiatich rokoch vznikla idea zoskupiť sa znova, zahrať si revuálny zápas a kamarátiť sa. Kde je vôľa, tam je aj výsledok. V piatok 9. júna si pýtali a dostali povolenie zahrať si na gymnaziálnom ihrisku ako kedysi.

Celky sa zoskupili, rozcvičili a zápas 2 krát po 15 minút mohol začať. Pískal im skúsený rozhodca Ján Kohút.

Útoky sa od začiatku striedali na oboch stranách, ale v prvom polčase gólov nebolo. Bolo vidno, že kedysi to boli zdatní majstri hry s loptou, ale teraz im už trošku chýbala kondícia, alebo inými slovami hlava vie čo a ako robiť, ale telo nedokáže. Kedysi starší tím Antitalentov mal viac skúseností, ale v súčasnosti ten mladší bol v prednosti, lebo hráči Papalinov majú menej rokov.

V druhom polčase po viacerých premrhaných dobrých príležitostiach na oboch stranách, kanonier Záborský prvý vsietil a potom aj Tatliak prekľučkoval niekoľkých a prekabátil brankára Ďugu, ktorý hoci aj s poškodenými rebrami, si nedal ujsť takúto príležitosť hrať ďalší zápas. Iba kvôli štatistike, výsledok bol 2 : 0 v prospech mladších hráčov, ale všetci sa v podstate zhodli, že sa takto pekne stretli – že remizovali.

Na konci bolo veselo, hráči síce boli ustatí, ale potom sa presunuli do Vrbary k stolovaniu a spoločnej družbe, kde sa potúžili a zaspomínali na zašlé roky.