Aradáčske meškárky na SNS

Aradáčske meškárky Erža Jánošíková a Zuzana Obšustová si aj dnes živo spomínajú na svoju účasť na povojnových Slávnostiach.

– Prvýkrát som na Slávnostiach bola ako 13- – 14-ročné dievča. Folklór nás nacvičoval Janko Struhár, ktorý z Petrovca prichádzal do Aradáča na skúšky. Vtedy sme mali tri a neskoršie veru aj štyri kolá. Neskôr som s Ďurom Tótom odchádzala do Petrovca učiť sa tanec, ktorý sme potom učili tancovať našich tanečníkov. Veľmi som mala rada tanec, ale už vtedy som vedela aj meškuvať a spolu so Zuzkou Obšustovou sme si aj na Slávnostiach zahrali a zaspievali. Pre ostatných, tak ako aj dnes, bolo veru divné, že dievky hrajú na meškách. Obdivovali nás a fotili, aj keď sa vtedy ešte nefotografovalo tak veľa ako dnes. Žiaľ, keď som sa vydala, môj teraz už nebohý manžel mi nedovolil tancovať a veru ani meškuvať. Iba neskoršie – po jeho smrti som s meškárkami znovu začala vystupovať. Odvtedy sme niekoľkokrát vystúpili aj na obnovených Slávnostiach.

– Spomínam si, že sme do Petrovca cestovali vlakom, ale sme už v Orlovate, a potom aj v Novom Sade prestupovali do druhého vlaku, takže cesta trvala takmer celý deň. Na stanici v Petrovci nás dočkali so záprahovým vozom a zaviezli do Petrovca, – spomína si Zuzana Obšustová. – Spali sme v škole na slame, ale to nám veľmi neprekážalo, lebo sme boli mladí. Moje prvé vystúpenie s meškami na SNS je späté s nedopatrením: zmeškali sme totiž na spoločné vystúpenie na ihrisku vo Vrbare, lebo sa naši chlapci dali do kúpačky… Aby som nejako vyhladila nepríjemnú situáciu, spolu s kamarátkou som vyšla na javisko. Ja som hrala na meškách a spoločne sme zaspievali niekoľko pesničiek. Neskoršie sme s Erkou Jánošíkovou často vystupovali, ale sme aj meškuvali a spievali na dobrú náladu v spoločnosti.

vlh