Ballova nekompromisná próza

Čierny humor, absurdná tragikomickosť, irónia a sarkazmus – s týmito literárnymi prvkami možno vždy počítať pri čítaní Ballových próz. A prítomné sú aj v jeho aktuálnej knihe Medzi ruinami, v ktorej autor z obvyklej pozície večného outsidera vyjadruje kritiku spoločenskej dvojtvárnosti a falošnej morálky, ako aj nanucovaného autoritárstva a systémových pravidiel.

Ústrednou postavou „fragmentárneho románu“ Medzi ruinami je doktor Felešlegi, rozvedený psychiater alkoholik, ktorý žije s matkou a pracuje v ordinácii, ale väčšinu času trávi v krčme (na nedeľný obed prichádza až v noci), nenávidí „slušné“ zvyky a rituály a postupne sa prepadáva do čoraz horšieho štádia závislosti a sebadeštrukcie. Jeho dialógy s pacientmi vystriedajú monológy v krčme pred „tragikomickou skupinou klaunov a trosiek, zničených časom a alkoholom“ (Času sa vyhnúť nedalo, alkoholu sa vyhnúť nechceli.). Zdanlivý obrat vo Felešlegiho živote vzniká, keď sa rozhodne stať sa spisovateľom.

Druhou hlavnou postavou tejto prózy je pani Vargová, „pacientka s mizernou minulosťou a ešte horšou prítomnosťou“, ktorá Felešlegimu píše listy, na ktoré on nikdy neodpovedá. Vo svojej malomeštiackej obmedzenosti Vargová otvorene nenávidí a uráža cudzincov a migrantov, túži po období totalitného komunistického režimu a príčiny spoločenských problémov nachádza v kapitalizme. Jej listy sú vlastne osobnou spoveďou, ktorá odhaľuje drsnú patriarchálnu výchovu, problematické rodinné vzťahy a traumatický pobyt v ústave na výkon väzby.

Ak sa motív ruín v názve tohto diela v prenesenom význame vzťahuje na ľudí so zničenými životmi, zároveň núti zamyslieť sa aj nad spoločnosťou, v ktorej tie ruiny vznikajú… Ballovo nekompromisné rozprávanie určite nie je ladené podľa vkusu širšieho kruhu čitateľov, čo tomuto spisovateľovi nikdy ani nebolo cieľom (práve naopak). A jeho outsiderský postoj v spojení s originálnym prozaickým štýlom inšpirovaným Kafkom a Burroughsom predstavuje jedinečný jav v súčasnej slovenskej literatúry.