Banky nedôverujú sedliakom

13.mar 2014

Banky nedôverujú sedliakom

Mladý poľnohospodár z Jánošíka Igor Mikulić sa orientoval výlučne na rastlinnú výrobu a na spolu 37 vlastných a prenajatých hektároch pestuje prevažne sóju, kukuricu, slnečnicu a pšenicu.

– Pšenicou som obsial iba 5 hektárov, lebo sme vlani nič nezarobili, – hovorí na úvod. – Podobne bolo aj so slnečnicou, a preto ešte uvažujem, či ju vôbec budem siať, alebo sa pripojím k výzve Banátskych paorov na bojkot sejby tejto olejniny, keďže spracovatelia ešte stále neoznámili jej cenu. Osobne najviac verím sóji, ktorá je hľadaná a jej cena vždy ručí slušný zárobok. Preto sójou obsejem najväčšie výmery a na kukuricu sa zvýši zo 10 hektárov.

 Ako mienite vyfinancovať jarnú sejbu?

Igor Mikulić

Igor Mikulić

– Každá jar je pre poľnohospodára ťažká, lebo treba najviac vkladať. Mienim, že sa väčšmi oplatí kúpiť reprodukčný materiál za hotové ako na zeleno, a preto mám záujem o krátkodobý úver subvencovaný štátom, na ktorý sa platia pomerne nízke úroky. Z peňazí z vlaňajšej výroby som si zaobstaral mechanizáciu. Počítal som s tým, že na jar predám kukuricu, a kúpim, čo treba, ibaže kukuricu teraz nikto nepotrebuje.

Ste spokojný s postojom bánk voči poľnohospodárom?

– Myslím si, že banky zneužívajú nedostatok prostriedkov v poľnohospodárstve, a okrem toho, že poskytujú drahé úvery, sú voči poľnohospodárom veľmi nedôverčivé. Príkladov je mnoho. Teraz napr. úver môže dostať iba gazdovstvo, ktoré vlastní viac ako 20 hektárov pôdy?! Nedôverčivosť bánk (alebo možno štátu) som pocítil aj na vlastnej koži. Na získanie krátkodobého úveru som musel podať kopu dokladov, ozrejmiť kompletný majetkový stav, od toho, koľko vlastním pôdy, aké stroje mám, aký je objem košov… a po osevnú štruktúru vlani a toho roku… Skutočne neviem, aký to má význam, ak jeden môj traktor stojí trikrát viac od tých 300-tisíc dinárov, koľko som žiadal.

Ako štát môže pomôcť poľnohospodárom?

– Stačilo by, aby ceny našich výrobkov boli podobné tým v okolí a aby sme na začiatku výroby poznali podmienky, aby sme mohli plánovať, čo budeme siať. Musela by existovať nejaká zaručená cena, ako tomu bolo skôr. Okrem toho, že subvencie sú veľmi nízke, spôsob subvencovania nie je dobrý, zvlášť keď ide o palivo. Tomu, kto nemá peniaze, to veľmi nepomôže, lebo najprv treba kúpiť palivo, a potom čakať na tých 50 din./l od štátu. Vari by bolo lepšie, keby štát sedliakom vyplatil celú sumu, ktorou ich mieni podporiť, a oni iste najlepšie vedia, do čoho peniaze vložia.

Ako mladý človek, ako vidíte svoju budúcnosť v zaoberaní sa poľnohospodárstvom?

– Vzhľadom na to, že mám trochu viac pôdy, vidím v tom perspektívu. Musím však uznať, že v súčasných podmienkach bez zárobku z poskytovania služieb a bez finančnej podpory svokrovcov zo zahraničia, iba zo zárobku z rastlinnej výroby sotvaže by sa dalo vyžiť.

Vladimír Hudec

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs