Bez zahraničných investícií zotavenie nepôjde

**Jedna z najväčších zahraničných investícií u nás: projekt Belehrad na vode. Pohľad na stavenisko pri rieke Sáve**

Suma priamych zahraničných investícií ako jedného z oporných bodov tunajšej ekonomiky je rok čo rok iná. Závisí od mnohých činiteľov, od globálnej krízy a politického ovzdušia v štáte po lokálne podmienky a výhody.

Podľa predbežných údajov Národnej banky Srbska uvedené investície najvyššiu hodnotu dosiahli v roku 2011 – viac než 3,5 miliardy eur. Rok 2012 bol veľmi skromný. Šlo o približne miliardu eur. Vlani sa tieto investície pristavili pri sume 1,85 miliardy eur. V prvých štyroch mesiacoch tohto roku dané investície boli 393 miliónov eur, alebo necelé tri percentá menej ako vlani. Celkom pochopiteľné, keďže nejeden investor očakával výsledky mimoriadnych aprílových volieb.

**Vláda Srbska dodnes pokračuje v praxi podnecovania investorov sumou od 3 000 do 7000 eur na jedno pracovné miesto**

Celkovo sme po roku 2000 mali pomerne vysoké netto prílevy zahraničných investícií, no ich štruktúra bola iná ako v ďalších štátoch. Cudzinci u nás svoj kapitál v prvom rade vkladali do kúpy spoločenských firiem a služieb, zatiaľ čo sa v krajinách strednej a východnej Európy skôr orientovali na výstavbu fabrík. Sú odhady, že je tam až 70 percent rastu hrubého domáceho produktu (HDP) jednotlivých štátov výsledkom priamych zahraničných vkladov.

**Obrovský pútač pri železničnej stanici v Belehrade**

Začiatkom júna nás potešila správa revízorsko-konzultačnej spoločnosti Ernst a Jang, že sme jedným z piatich najlákavejších štátov pre cudzie priame investície v európskom priemysle, ako aj druhý podľa percenta rastu nových pracovných miest na základe uvedených investícií. Tých v roku 2014 bolo 5 104, vlani o 108 percent viacej – 10 631. Už desať rokov Srbsko totiž poskytuje vysoké priame podnety domácim a cudzím investorom vo forme subvencií v sume od 4 000 do 10 000 eur na jedno pracovné miesto.

Viacerí ekonomickí experti sa však nazdávajú, že túto prax poskytovania priamych subvencií treba postupne opúšťať a súbežne zveľaďovať hospodárske ovzdušie: zmenšovať nálady a riziká podnikania ako aj účinnosť administratívy a súdnictva, upraviť verejné financie, zmenšiť fiškálny deficit a verejný dlh, zlepšiť infraštruktúru, zredukovať a odstraňovať úplatkárstvo.

Vcelku by malo ísť o dva paralelné, navzájom podmienené procesy. Lebo by následkom samotného zrušenia subvencií bez nastolenia a naplnenia reforiem bol pokles priamych zahraničných investícií, ktoré sú jedným z prvých predpokladov stabilného a dlhodobého rastu tunajšieho hospodárstva.

Oto Filip