Bez zahraničných investícií zotavenie nepôjde

12.jún 2016

Bez zahraničných investícií zotavenie nepôjde

Jedna z najväčších zahraničných investícií u nás: projekt Belehrad na vode. Pohľad na stavenisko pri rieke Sáve

Jedna z najväčších zahraničných investícií u nás: projekt Belehrad na vode. Pohľad na stavenisko pri rieke Sáve

Suma priamych zahraničných investícií ako jedného z oporných bodov tunajšej ekonomiky je rok čo rok iná. Závisí od mnohých činiteľov, od globálnej krízy a politického ovzdušia v štáte po lokálne podmienky a výhody.

Podľa predbežných údajov Národnej banky Srbska uvedené investície najvyššiu hodnotu dosiahli v roku 2011 – viac než 3,5 miliardy eur. Rok 2012 bol veľmi skromný. Šlo o približne miliardu eur. Vlani sa tieto investície pristavili pri sume 1,85 miliardy eur. V prvých štyroch mesiacoch tohto roku dané investície boli 393 miliónov eur, alebo necelé tri percentá menej ako vlani. Celkom pochopiteľné, keďže nejeden investor očakával výsledky mimoriadnych aprílových volieb.

Vláda Srbska dodnes pokračuje v praxi podnecovania investorov sumou od 3 000 do 7000 eur na jedno pracovné miesto

Vláda Srbska dodnes pokračuje v praxi podnecovania investorov sumou od 3 000 do 7000 eur na jedno pracovné miesto

Celkovo sme po roku 2000 mali pomerne vysoké netto prílevy zahraničných investícií, no ich štruktúra bola iná ako v ďalších štátoch. Cudzinci u nás svoj kapitál v prvom rade vkladali do kúpy spoločenských firiem a služieb, zatiaľ čo sa v krajinách strednej a východnej Európy skôr orientovali na výstavbu fabrík. Sú odhady, že je tam až 70 percent rastu hrubého domáceho produktu (HDP) jednotlivých štátov výsledkom priamych zahraničných vkladov.

Obrovský pútač pri železničnej stanici v Belehrade

Obrovský pútač pri železničnej stanici v Belehrade

Začiatkom júna nás potešila správa revízorsko-konzultačnej spoločnosti Ernst a Jang, že sme jedným z piatich najlákavejších štátov pre cudzie priame investície v európskom priemysle, ako aj druhý podľa percenta rastu nových pracovných miest na základe uvedených investícií. Tých v roku 2014 bolo 5 104, vlani o 108 percent viacej – 10 631. Už desať rokov Srbsko totiž poskytuje vysoké priame podnety domácim a cudzím investorom vo forme subvencií v sume od 4 000  do 10 000 eur na jedno pracovné miesto.

Viacerí ekonomickí experti sa však nazdávajú, že túto prax poskytovania priamych subvencií treba postupne opúšťať a súbežne zveľaďovať hospodárske ovzdušie: zmenšovať nálady a riziká podnikania ako aj účinnosť administratívy a súdnictva, upraviť verejné financie, zmenšiť fiškálny deficit a verejný dlh, zlepšiť infraštruktúru, zredukovať a odstraňovať úplatkárstvo.

 Vcelku by malo ísť o dva paralelné, navzájom podmienené  procesy. Lebo by následkom samotného zrušenia subvencií bez nastolenia a naplnenia reforiem bol pokles priamych zahraničných investícií, ktoré sú jedným z prvých predpokladov stabilného a dlhodobého rastu tunajšieho hospodárstva.

                                                              Oto Filip

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs