Uplynulý rok poľnohospodárom iste nezostane v tých najlepších spomienkach. Katastrofálne sucho ako následok klimatických vplyvov a zmien, včasné jarné mrazy, nedostatočné agrotechnické opatrenia, ťažké ekonomické podmienky, ako aj celý súbor iných limitujúcich činiteľov natoľko negatívne vplývali na výnosy a poľnohospodársku produkciu vôbec, že ozaj ťažko zistiť skutočné hranice a dosahy spôsobených škôd. Len podľa odhadov lokálnych samospráv zmenšenie výnosov ako následok sucha obralo Vojvodinu o viac ako miliardu eur.
V závislosti od druhu, obilnín sa urodilo aspoň o pár desiatok percent menej ako v roku 2011. Keďže je rok 2012 v podstate za nami, treba očakávať, že skutočné následky klimatickej kataklizmy pocítime len v roku pred nami. Ako sa povedalo na jednom zo zasadnutí prebiehajúcom nedávno vo vláde APV, na ktorom sa robila súvaha hospodárskych výsledkov v období január – október, uplynulé zvýšenie exportu kukurice napriek jej zredukovanej výrobe, znamená, že sa do cudziny predali aj zásoby z rezerv. Čiže najťažšiu situáciu treba očakávať tesne pred novou úrodou 2013. A ani dovtedy nebude všetko celkom ľahko a pohodové.
Napriek všetkým otrasom, vojvodinské pôdohospodárstvo dokázalo čosi takmer nemožné, no azda len v segmente zahraničnoobchodnej bilancie. Táto je totiž pozitívna. V prvých desiatich mesiacoch 2012 hodnota zahraničnoobchodnej výmeny agrárnych produktov pokrajiny bola 1,5 miliardy dolárov alebo o 0,2 percenta viac ako v rovnakom období 2011. Kladný je však údaj, že hodnota vývozu stúpla o viac ako tri percentá a je vyjadrená sumou 1,2 miliardy dolárov, kým dovoz bol menší o takmer desať percent, svedectvom čoho je suma necelých 300 miliónov dolárov. To vlastne znamená, že je suficit v tomto odvetví takmer 900 miliónov dolárov alebo o približne osem percent viac než v roku 2011.
Na takéto výsledky zrejme vplývali tak množstvá niektorých obilnín a produktov z nich, tiež iných poľnohospodárskych výrobkov, ako aj stúpanie dopytu po určitých našich výrobkoch na zahraničných trhoch, taktiež pokles dopytu domáceho. Možno si napríklad všimnúť, že v treťom kvartáli priemerné ceny pôdohospodárskych produktov na burze v Chicagu výraznejšie stúpli: o 36 percent v prípade pšenice, o 26 percent keď ide o kukuricu, o takmer 18 percent v prípade sóje. Zvýšili sa aj ceny mliečnych výrobkov, mäsa a oleja, kým ceny cukru klesli.
Pre nízku úroveň výroby, ktorú spôsobilo enormné sucho a obmedzené a skromné zásoby pšenice, kukurice a sóje, reálne celkovo možno očakávať rast dopytu po potravinách. Nízka úroveň zásob a zlé podmienky, v ktorých sa kládli základy novej výroby – aj vo väčšej časti juhovýchodnej Európy bolo veľké sucho poznačené vysokými teplotami, kým na strane druhej, v južnej Amerike boli extrémne časté dažde sledované hurikánmi – možno očakávať ďalšie náhle zmeny na svetových burzách. Inými slovami, potraviny budú drahšie, lebo ich je menej. Projektované ceny pšenice, kukurice a sóje na globálnej úrovni už stúpajú od júna a je to trend, ktorý poznačí i prvý štvrťrok 2013. Aj u nás.
Naše narušené bilancie a pokles výroby primárnych poľnohospodárskych kultúr – kukurice o asi 45 percent, sóje o 42 percent, cukrovky viac ako 30 percent… – budú vplývať tak na cenu a dopyt, ako aj na trendy rastu vývozu v roku 2013. Tento sa iste nedokáže udržať na doterajšej úrovni. Stručne – možno očakávať ďalší neľahký poľnohospodársky rok.
Ráznejší obrat by mohol nastúpiť len v prípade skvelej súhry viacerých okolností: priazne počasia, inakšieho postoja štátu, väčších vkladaní, premyslenejšej politiky, zásadných reforiem… Hádam sa i to dostane dakedy aj k nám. Ak nie naraz, tak aspoň po čiastkach. Lebo i tie môžu prípadne znamenať aký-taký posun vpred.
Oto Filip