Boľovce, dedina aj so slovenským obyvateľstvom, úhrne počítajúca zo 4 000 obyvateľov, je opretá na ľavé pobrežie rieky Sávy a je svojráznou slovenskou južnou hranicou v Srbsku. Vzdialená je iba 35 kilometrov od Belehradu, patrí do Obce Surčín, takže aj pracovné príležitosti obyvatelia nachádzajú buď v Belehrade, alebo v Zemune a Surčíne.
V blízkosti Boľoviec vystavali aj most cez Sávu a v súčasnosti cez Boľovce tiahne regionálna cesta do Obrenovca, takže po dlhých desaťročiach, keď dedina bola akýmsi „slepým črevom“ s premávkou končiacou sa v Progare, s nedostatočne vyvinutou infraštruktúrou, v posledných rokoch sa navidomoči modernizuje a rozrastá. V dedine stavajú nové moderné domy, veď ani nie div, lebo veľa Boľovčanov pracovalo v zahraničí a v posledných desaťročiach aj mnohí z miest si hľadajú pokojné prostredie mimo mesta, kam sa teraz, keď to potrebujú, autami dostanú veľmi rýchlo.
Okrem cestnej infraštruktúry, ktorá je celkom v priľahlej dedinke Jakovo, návštevník si iste všimne aj viaceré nové veľké objekty, či vynovené, ktoré dlho rokov chátrali. Cestou do Boľoviec nemožno nespozorovať aj bazény, či súkromný akvapark v Jakove.
V samotnej dedine prevádzkujú viaceré súkromné predajne a supermarkety, pekárne, kaviarne, veľké výrobné podniky a jeden z gigantov je rodinný podnik Miháľovcov s prezývkou Piľanovci na chov a spracovanie kurčiat, ktoré distribuujú do veľkoobchodov po celom Srbsku. K tomu center Boľoviec je oveľa upravenejší a pôsobí urbánne, väčšmi ako mnohé naše slovenské prostredia.
Na tejto lokalite svojráznou dominantou je rieka Sáva. Odjakživa sa v horúcich letných mesiacoch Boľovčania sem prichádzali ochladiť a osviežiť. Kedysi tu existovala aj tzv. slovenská pláž. V poslednom desaťročí na pobreží vedľa rieky ako huby po daždi vyrástli chatky a naposledy už aj haciendy bez stavebného povolenia, na parcelách, ktoré ich majitelia dostali na použitie. K vode teda už nie je ľahko sa dostať, lebo tieto pozemky sú aj ohradené.
Verejný podnik pre turistiku Obce Surčin spravuje krásne upravenou nautickou dedinou Perla v Boľovciach. Ide o prvú dedinku tohto druhu na vode v Srbsku. V rámci dedinky na vode sa v reštaurácii bolo možné občerstviť aj chladenými nápojmi a chutným jedlom, tež organizovať rôzne podujatia a konferencie. Ale túto pontónovú reštauráciu odtiahli, lebo údajne nebola rentabilná. Teraz k použitiu pre tých, ktorým sa tu zapáči, zostali viaceré trojlôžkové klimatizované chatky na vode, ako aj parkovisko pre loďky a člny a čárda na pobreží. Prichádzajú sem často aj cestovné zájazdy a množstvo Belehradčanov prichádza na oddych v prírode, kde v tieni topoľov aj piknikujú, grilujú alebo opekajú na ražni.
Na druhej strane, navštívili sme aj slovenský cintorín. Je pekne upravený, iba mu chýba plánovitejšie rozvrhovanie pochovávania a viac chodníkov medzi radmi hrobiek. Žiaľ, tu každý rok pribúda i dosť nových hrobiek.